Veľkú príležitosť ako presvedčiť mladých ľudí, aby sa nebáli práce v agrosektore, otvára pripravovaná reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky. Aká je šanca, že sa jej to podarí? Majú mladí ľudia voči práci v agrosektore predsudky? Ako im môže pomôcť štát? Je Slovensko pripravené na výmenu generácií v poľnohospodárstve? To boli hlavné otázky diskusie Agropolitika EÚ a podpora mladých farmárov, ktorú organizoval 30. októbra na SPU v Nitre portál EURACTIV Slovensko s podporou EÚ, spoluorganizátorom bola SPU.

Účastníkov podujatia privítal doc. Drahoslav Lančarič, prorektor SPU pre strategický rozvoj. Následne pozvaní hostia - Martin Hojsík, Progresívne Slovensko, poslanec Európskeho parlamentu, Ladislav Miko, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a prof. Ján Pokrivčák, SPU Nitra, Inštitút pôdohospodárskej politiky, ponúkli svoje odpovede na uvedené otázky.

Niet pochýb, že generačná výmena v poľnohospodárstve je nevyhnutná. „Kým v roku 1989 bolo v poľnohospodárstve zamestnaných 360-tisíc ľudí, v roku 2017 to bolo 47-tisíc. Po revolúcii bol vek ľudí v agrosektore 45, v súčasnosti je každý druhý poľnohospodár 50-ročný.“ Odborníci identifikovali hlavné príčiny, prečo odvetvie poľnohospodárstva starne a mladí oň nejavia záujem. Podľa nich najväčším problémom, prečo mladí ľudia na Slovensku nejdú do poľnohospodárstva, je problém dostať sa k pôde – je rozdrobená, pol hektára vlastní aj deväť ľudí. S rozdrobenosťou pôdy musí štát urýchlene niečo robiť, zhodli sa diskutujúci. Prof. Ján Pokrivčák tiež upozornil, že veľký problém pre mladých poľnohospodárov je aj prístup k pracovnému kapitálu a investíciám. „Na Slovensku je 220 miliónov takzvaná fi nančná medzera a tretinu z nej tvoria mladí farmári. To znamená, že tieto prostriedky by mohli byť investované, ale mladým životaschopným farmárom ich banky neposkytnutú. Tiež mladí poľnohospodári získavajú nízke podpory, keďže obhospodarujú málo pôdy, čo brzdí ich investície do rozvoja fariem. Nastavenie našich dotácií často neodráža potrebu generačnej výmeny.“ Ďalším problémom je, že nastavenie podpôr z programu rozvoja vidieka neodrážalo potreby malých a mladých farmárov. Neposlednou prekážkou je, že hoci existujú aj špecializované podpory v rámci SPP, vytvorená je veľká administratívna záťaž, ktorá odrádza farmárov a nakoniec sa k týmto podporám nedostanú. Ako povedal prof. J. Pokrivčák, dôvodom poklesu zamestnanosti v poľnohospodárstve je aj to, že sa využívajú nové technológie a kladieme dôraz na komodity, ktoré nezamestnávajú veľký počet ľudí. Problém vidí aj v tom, že veľké farmy dostávajú veľké dotácie (priame platby), ale nie všetky ich aj efektívne využívajú pre rozvoj vidieka. „Financie by mali ísť farmám, ktoré produkujú, sú aktívne, zamestnávajú a pomáhajú aj životnému prostrediu.“

Ladislav Miko konštatoval, že schémy, ktoré boli schválené v predchádzajúcom období v rámci SPP nie sú vždy správne nastavené a teraz ich EÚ nastavuje inak. „Nebude 20 – 30 programov, ale vydefi novalo sa základné smerovanie - deväť hlavných cieľov EÚ (podpora rozvoja, klimatická zmena atď.) a v súlade s nimi členská krajina vypracuje svoj strategický cieľ. Toto je revolučný prístup. A bude záležať len od nás, ako strategický plán nastavíme.“ Ako povedal, na podporu začínajúcich mladých farmárov je určený konkrétny objem fi nancií, ktoré sa môžu využiť iba na dotácie pre mladých ľudí. Tým by sa mal prístup k investíciám zvýšiť. L. Miko tiež informoval, že inak je nastavený aj 1. a 2. pilier. Poľnohospodári preferovali 1. pilier, druhý je však užitočnejší, lebo dokáže cielene riešiť problémy poľnohospodárstva. Treba ho však administrovať jednoduchšie ako doteraz. „Po roku 2020 budú podmienky nastavené fl exibilnejšie. Nevyhnutné je, aby sa tieto nástroje z EÚ aktívne a efektívne využívali,“ uviedol L. Miko. V diskusii odznelo, že nevyhnutné je aj fl exibilnejšie narábať so štátnou pomocou, ako aj to, že väčšina problémov slovenského poľnohospodárstva sa dá riešiť na národnej úrovni. V rámci EÚ sú jasne nastavené kompetencie, kto čo robí a za čo zodpovedá. Za kontrolu farmárov, agropodnikov, zodpovedá členský štát a je na ňom, aby mal efektívny systém kontroly využívania prostriedkov z EÚ. Diskutovalo sa aj o mzdách v poľnohospodárstve. Podľa Martina Hojsíka práca v poľnohospodárstve nie je docenená. Prof. J. Pokrivčák konštatoval, že mzdy v poľnohospodárstve sú na Slovensku trhové. Dosahujú okolo 75 percent miezd v národnom hospodárstve. „Na vidieku sú však nižšie náklady, pracujú tu menej vzdelané sily. Pre mladých je zaujímavejšie ísť do miest. Štát by však mal v oveľa väčšom rozsahu investovať do infraštruktúry na vidieku, a tým rovnomerne zabezpečiť rozvoj krajiny, keďže na Slovensku sú veľké ekonomické rozdiely medzi regiónmi,“ uviedol.

Na záver sa hovorilo o klimatickej kríze, ktorá je jedným z veľkých trendov, ktoré ovplyvňujú a budú ovplyvňovať poľnohospodárstvo, a na ktorý má poľnohospodárstvo vplyv.