V prvom ročníku súťaže ESET Science Award, ktorá skladá poctu mimoriadnym osobnostiam slovenskej vedy, bol medzi piatimi finalistami v kategórii Výnimočná osobnosť slovenskej vedy aj prof. Ing. Marián Brestič, PhD., z Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov SPU v Nitre. V ankete čitateľov denníka SME získal cenu verejnosti, ktorú si prevzal 18. októbra na galavečere v bratislavskej Redute. V rozhovore nám priblížil svoj pohľad na súťaž, na popularizáciu a špecifiká slovenskej vedy.
Pán profesor, s akými pocitmi ste si prevzali ocenenie?
Odborné hodnotenie súťaže ESET Science Award prebiehalo na základe analýzy dlhodobých výsledkov nezávislými zahraničnými expertami a komisiou, na ktorej čele bol nositeľ Nobelovej ceny. Považujem to za maximálne profesionálny prístup. Vážim si, že som sa so svojím vedeckým príbehom dostal do finále, čo bolo pre mňa príjemné prekvapenie a nová skúsenosť. Prinieslo mi to nové stretnutia so zaujímavými ľuďmi, s manažérmi, médiami. Mal som, a stále prechovávam, skvelé pocity a tie sa znásobili, keď veda, ktorú som zastupoval, zvíťazila v súťaži hlasovania verejnosti. Chcel by som sa poďakovať všetkým, ktorí tejto ankete venovali pozornosť, a to bez ohľadu na to, koho volili. Dôležitý je aj samotný signál, že o vedu na Slovensku je záujem. Osobne chcem však poďakovať všetkým, ktorí videli za mojím menom nielen úzky vedecký záber, ktorý je súčasťou môjho profilu, ale aj našu univerzitu a poľnohospodársku vedu ako celok. Tiež mojej rodine za dlhodobú podporu, ale aj kolegom, partnerom z rôznych inštitúcií, študentom, bývalým absolventom, známym, ktorí evidovali toto podujatie a fandili mu. Dostával som veľa reakcií a povzbudivých slov v štýle „narodili sme sa, aby sme vyhrali“, a to sa mi páčilo. Cítil som bojovného, no intelektuálneho ducha, ktorý vystúpil na krátky čas do popredia. Uvedomoval som si, že som súčasťou celku a naše prostredie sa vie prebudiť. A tiež som si uvedomil, že jedinou správnou istotou pre ľudí na Slovensku, ale aj budúce generácie, je zdravá krajina, fungujúce poľnohospodárstvo, dostatok zdravých vlastných potravín, k čomu je potrebný aj kvalitný podporný poľnohospodársky výskum. Žiaľ, na Slovensku je poľnohospodárska veda už dlhodobo na chvoste spoločenského záujmu, hoci sme všetci každý deň závislí od jej produktov. Bez poľnohospodárskej vedy v minulosti by boli dnes prázdne trhy a naše chladničky. O tom, aká bude budúcnosť, rozhodujeme dnes.
Ste spokojný so súčasným stavom zviditeľnenia svojej práce, jej pretavenia do popularizačnej formy?
Mám pocity spokojnosti s výsledkami, ako aj ich akceptovaním v zahraničí. Dokonca boli výsledky akceptované aj doma, aj keď doma človek nebýva prorokom. Som rád, že mám dobrých spolupracovníkov. Mám veľa partnerov a radosť zo spoločných výsledkov. A som hrdý na to, keď mám spätnú väzbu od mojich študentov, ktorí sa uplatňujú v živote. Aký je váš názor na popularizáciu vedy? Popularizovať vedu navonok by malo byť prioritou pre predstaviteľov inštitúcií, ktorí sa pohybujú na vrcholoch spoločenských rebríčkov a nesú zodpovednosť za vývoj inštitúcií. Avšak na jemnejšej odbornej úrovni by to mali robiť aj samotní vedci, ktorí primárne popularizujú svoju prácu na vedeckých konferenciách, vo vedeckých komunitách, preto, aby pritiahli projektové partnerstvá. No v súčasnosti je treba dostávať najaktuálnejšie vedecké informácie aj do povedomia verejnosti.
Súhlasíte s tým, že je zlatá éra popularizácie vedy?
Nesúhlasím. Určite nie na Slovensku. Na jednej strane, chýba lepší prenos poznatkov zrozumiteľným jazykom k ľuďom. Je zlatá éra médií, ktoré majú mimoriadnu silu. Absentujú však popularizačné médiá. A pozrime sa na to, aký priestor dávajú známe médiá vede a aký iným, často spoločensky bezvýznamným témam. Na druhej strane sa dáva väčší priestor popularizácii vedy, ktorá rieši dôsledky, vytvára náplaste na problémy a nie vede skúmajúcej príčiny stavu. Viac sa popularizujú témy prinášajúce úžitok z krátkodobého hľadiska. Poľnohospodárska veda by mala byť viac viditeľná, nielen kvôli sprístupňovaniu našej práce a našich inštitúcií verejnosti, ale aj kvôli uvedomovaniu si skutočných hodnôt akými sú zdravie, príroda, kvôli prehlbovaniu úcty k zdravým potravinám a ku krajinnému priestoru, v ktorom žijeme.
Máte pracovné kontakty v zahraničí, skúsenosti s vedou v zahraničí. V čom je slovenská veda špecifická, čo podľa vás treba u nás robiť lepšie?
Na Slovensku je veľa šikovných vedcov. Mnohí dlhodobo pôsobia v zahraničí, niektorí sa vracajú domov. Podmienky pre návrat do slovenského prostredia nie sú kompatibilné. To je dosť špecifická črta slovenskej vedy. Ďalšia črta je, že celkové nastavenie vedy je postavené na úroveň priemeru a latka sa prispôsobuje dobe. Na rozdiel od športovej disciplíny v skoku do výšky, sa latka náročnosti nezvyšuje. Slovenská veda stagnuje, kým svet kráča míľovými krokmi vpred.
Prečo je to tak, čo s tým urobiť?
To je zložitá otázka, na ktorú musia hľadať odpovede oficiálni lídri. Aby však nastala zmena, musíme podporiť tvorivosť mladých a pomáhať talentom rásť. Treba ich viac dostávať do laboratórií a ukázať im čaro vedy.
Myslíte si, že vede na Slovensku chýba aj dostatočná sloboda?
Veda je zväzovaná nielen byrokraciou, nezáujmom zo strany štátu, nedostatočnou podporou, ale už samotnou neexistenciou dlhodobej stratégie výskumu, čiastočne neznalosťou ako to funguje v zahraničí. Na základe vlastného poznania pochybujem, že do pripravovaných projektov dlhodobej stratégie výskumu na Slovensku sa dostali najlepšie a najkreatívnejšie tímy a najaktuálnejšie témy. Parafrázoval by som Jána Wericha: „Vždy sa viac platilo za muziku ako za fyziku, a preto nemáme žiadneho Einsteina.“ Táto myšlienka platí aj dnes. Zo spoločenského hľadiska sú v našej krajine v popredí iné problémy ako úspechy vo vede. Tým, že sa o vede málo hovorí, ľudia jej často nerozumejú a považujú ju za zbytočnú. Potom si prirodzene neuvedomujú, že všetko, čo nás obklopuje, sú aplikácie predchádzajúceho vedeckého bádania. Je paradoxom, že ľudia majú radi život podopretý mnohými istotami, ale nepotrebujú vnímať vedu. Hlas vedcov v našej spoločnosti je slabšie počuť ako hlasy iných. Myslím si, že na Slovensku sa plytvá ľudským potenciálom a do popredia sa nedostávajú vždy najkreatívnejší ľudia. Naozajstná podpora vedy nie je stredobodom záujmu. Už roky hovorím o tom, aby sa budovali pilotné pracoviská, naozajstné doktorandské a vedecké školy, aby sa mladí ľudia učili na príkladoch a vzájomne v tímoch, aby neboli rozhádzaní jednotlivo po katedrách, často takých, kde sa veda nerobí, kde nie sú silné projekty, kvalitné publikácie, medzinárodné prepojenie. Takto to bežne funguje v zahraničí. Neobjavil som teda nič nové. Verím, že budúca generácia bude úspešnejšia v tom, v čom naša generácia celkom nezvládla svoju úlohu - systematicky tvoriť, odovzdávať poznanie a šíriť ho do priestoru, zlepšovať postavenie inštitúcie a priťahovať mladých ľudí pre štúdium a spoluprácu. Veda je v zahraničí predsa aj nástroj ako pritiahnuť viac a lepších študentov.
Spomenuli ste, že mnoho slovenských vedcov dlhodobo pôsobí v zahraničí. Niektorí tam aj zakotvia. Napadlo to niekedy aj vám?
Moje začiatky sú spojené s postdoktorandskými pobytmi v Paríži a Cadarache a viacerými kratšími študijnými pobytmi. V danom období bolo oveľa ťažšie nájsť post pre dlhodobé pôsobenie ako dnes. Dnes je svet viac globalizovaný. Neuvažoval som o úplnom odchode zo Slovenska, aj keď si myslím, že nemám problém si otvoriť dvere do zahraničných tímov. Zvolil som však inú cestu - cestu budovania domáceho pracoviska. Nebol to proces skokový, k akému možno dospieť dnes vďaka projektom ŠF EÚ, ale zdĺhavý, no systematický. Dnes mám pomerne pestrú zahraničnú spoluprácu či už formálnu projektovú, alebo neformálnu, zameranú na krátkodobé ciele. Baví ma posúvať hranice poznania touto cestou.
Na čom aktuálne pracujete?
V súčasnosti je jednou z najaktuálnejších tém v rastlinných vedách vo svete fenotypovanie plodín. Určite je jednou z najväčších výziev 21. storočia. V relatívne krátkom období vyrástla nová veda a rozprestrela sa do svetových rozmerov. So svojimi kolegami nadväzujeme na výskum procesov fotosyntézy a sme zaradení do medzinárodného konzorcia v rámci projektu Horizont 2020, v ktorom riešime otázky fenotypovania. Pri fenotypovaní ide o zaznamenanie rastu, špecifických prejavov a vlastností, ktoré sú odrazom genetického potenciálu, a ktoré sa realizujú v definovaných alebo meniacich sa podmienkach prostredia. Ide o zhromažďovanie dát o genetických zdrojoch a odrodách, plodín dôležitých pre ľudstvo. Na merania sa využívajú citlivé senzory, ktoré vytvárajú digitálny záznam o živote rastlín vrátane ich reakcií na simulované situácie a informácie sa bezprostredne premietajú do praxe. Umožňuje to poznávať limity výkonnosti rastlín, ako aj efektívnosť využitia vody, žiarenia, živín, a ich zraniteľnosti na biotické faktory. Každý rok pribúdajú nové prístupy, skvalitňujú sa a miniaturizujú senzory, ktorých využitie prekračuje prah laboratórií. Tieto sa inštalujú na mobilné poľné zariadenia, drony, veže uprostred porastov, aby monitorovali fungovanie rastlín v konkrétnych podmienkach. Umožňuje to mať pod kontrolou fyziologický stav rastlín v laboratóriách, aj na poli a zo záznamov možno vyčítať efektívnosť fungovania každej rastliny a porastu ako celku. Čo je však úžasné na tomto výskume, že jeho súčasťou sú nielen vedci, ktorí rozumejú rastlinám, ale aj konštruktéri, technológovia, matematici a experti schopní orientovať sa v databázach rádovo v terabajtoch údajov.
Renáta Chosraviová
Profesionálnou životnou cestou prof. Mariána Brestiča je fotosyntéza a primárny metabolizmus rastlín, ich reakcie na environmentálne extrémy. „Téma je dlhodobo aktuálna a myslím, že aj v budúcnosti by mala byť v popredí. Cieľom tohto výskumu je porozumieť tomu, ako pomôcť rastlinám prežiť v meniacich sa podmienkach prostredia, ako zlepšiť produkčné vlastnosti plodín. Pri výskume mechanizmov rastlín si človek nemôže nevšimnúť aj ďalšie procesy okrem fotosyntézy, ktoré sa dajú bezprostredne uplatniť nielen v šľachtení, pestovateľských technológiách, ale aj vo výžive ľudí, vo farmakológii a pod. Veľmi zaujímavý, až dobrodružný je výskum účinkov nanočastíc na rastliny.“
