Filozofiu zelenej univerzity napĺňa na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre ďalší projekt. Jeho cieľom je budovanie prvkov zelenej infraštruktúry, adaptácia urbanizovaného prostredia na zmenu klímy, zavádzanie systémových prvkov znižovania znečistenia ovzdušia a hluku, ako aj zlepšenie environmentálnych aspektov na verejnom priestranstve univerzity.
Okrem zlepšenia mikroklímy v mestskom prostredí pôjde aj o zachovanie biodiverzity, ekologickej stability a estetickej funkcie riešeného areálu. Projekt s názvom Zelená infraštruktúra na zelenej univerzite financuje Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRV) v sume vyše 402-tisíc eur, vyše 21-tisíc tvorí spolufi nancovanie z vlastných zdrojov SPU
Riešené územie
Riešené územie sa nachádza v areáli SPU, ide o ucelenú plochu v centre mesta, ktorá je svojou veľkosťou vyše 14 200 m² unikátna. Ako informoval prorektor pre investičný rozvoj doc. Tomáš Tóth, počas vzniku nových stavieb na tomto území nastala zmena kapacitných pomerov pre pohyb užívateľov priestoru. Pre ďalší rozvoj, užívanie a údržbu tohto územia však doteraz chýbala koncepcia. „V okolí a aj v rámci riešeného územia, na ktoré je prístup z miestnych komunikácií, sa nachá-dzajú nosné budovy ako je rektorát univerzity, internáty s ubytovaním, školská jedáleň a katedry. Územím je vytvorený koridor pre pohyb študentov, zamestnancov SPU, ako aj obyvateľov a návštevníkov z centra mesta smerom na sídlisko Chrenová a z areálu SPU smerom k centrálnej križovatke na Tr. A. Hlinku. Väčšina komunikácií, chodníkov a plôch je však v nevyhovujúcom stave, sú spevnené povrchom z asfaltu, asfaltobetónu či dlažbami rôznych druhov. Prvky urbánneho dizajnu, mestský mobiliár, ako aj športové prvky absentujú v areáli v plnej miere. Súčasný stav zelene zodpovedá nedostatočnej intenzite údržby územia, nekoncepčným zásahom v posledných rokoch a znížená je aj bezpečnosť územia. Verejné osvetlenie nevyhovuje súčasným normám a požiadavkám,“ vysvetľuje situáciu prorektor.
Výsadba drevín, zelených plôch, kvitnúcej lúky
Celková koncepcia plochy vychádza z jej rozčlenenia na protihlukovú vegetačnú bariéru, pobytové lúky s rekreačnou a športovou funkciou, okrasné pohľadové časti, spoločenskú zónu s odpočívadlami a tranzitné časti a komunikácie. „V rámci projektu sa bude realizovať inštalácia nových prvkov urbánneho dizajnu, mobiliáru, úprava komunikácií a verejného parkového osvetlenia. Pokiaľ ide o sadové úpravy obnovia sa existujúce porasty v protihlukovej bariére, prebehne líniová výsadba drevín - stromoradie z okrasných drevín bude ochladzovacím prvkom v priestore pozdĺž frekventovanej pešej komunikácie - a vysadia sa dreviny v spevnenej zhromažďovacej ploche. S cieľom zvýšiť biodiverzitu sa plánuje obnova existujúcich porastov a skupín drevín, výsadba cibuľovín v trávniku, extenzívnych trvalkových záhonov a kríkov, ako aj vytvorenie kvitnúcej lúky. Zelené plochy okrem toho, že zvlhčia vzduch v priemere o 5 až 7 percent, budú zachytávať prach či absorbovať cudzorodé látky z ovzdušia,“ priblížil realizačné zámery projektu prorektor T. Tóth.
Na záver dodal, že projekt zelenej infraštruktúry je v súlade s regionálnymi stratégiami a koncepciami najmä s Regionálnou integrovanou územnou stratégiou Nitrianskeho kraja na roky 2014 – 2020, je v lokalizačnej a funkčnej oblasti aj s ostatnými projektovými návrhmi vyplývajúcimi z uvedenej stratégie, čím vzniká synergický efekt s inými aktivitami pre podporu integrovaného prístupu k riešenému územiu.
Renáta Chosraviová
Vizualizácia časti projektu
