Čo je podľa Vás na práci pedagóga najkrajšie a čo najťažšie?

Doc. Ján Brindza, FAPZ: Pre pedagóga je najkrajší neprestajný osobný profesionálny rozvoj v oblasti, v ktorej zabezpečuje výučbu a výskum, tým sa stáva večným študentom a život má naplnený poznávacím procesom. Najťažšie je nezaostať v tomto trende, zbavovať sa zotrvačnosti v poznatkoch a dokázať prekračovať hranice bežnej rutiny novými prístupmi a nezvyčajným riešením problematiky.

Prof. Ján Tomáš, FBP: Poslanie pedagóga je veľmi náročné, najmä v prístupe k študentom, ktorí majú určité nedostatky v dosahovaní vyššej úrovne vedomostí. Najkrajší zážitok z môjho dlhodobého pôsobenia zažívam vtedy, keď ma absolvent príde neočakávane navštíviť a spomíname, ako som im odovzdával svoje vedomosti.

Prof. Peter Bielik, FEM: Povolanie učiteľa je pre pedagóga výzvou, s ktorou sa každý vyrovnáva individuálne. Pre mňa osobne je pedagogická práca poslaním, ktoré ma napĺňalo celý život, pretože práca s mladými ľuďmi nie je jednotvárna, je veľmi kreatívna a po celý čas ma posúvala dopredu. Prináša mi pocit šťastia a spokojnosti, keď vidím našich absolventov, že sú úspešní a nadobudnuté poznatky zúročujú v praxi. Mnohí z mojich bývalých študentov sú v súčasnosti mojimi kolegami, blízkymi spolupracovníkmi a som nesmierne rád, že som mal tú možnosť ich spoznať a spolupracovať s nimi.

Doc. Žaneta Pauková, FEŠRR: Na otázku odpoviem pohľadom ekológa a environmentalistu. Na mojej práci je krásne to, že sú mladí ľudia, ktorí majú záujem podieľať sa na riešení problémov životného prostredia a je pre mňa cťou odovzdávať im vedomosti a skúsenosti. Najťažšie je presvedčiť ich, že táto práca má zmysel a nezastupiteľnú úlohu v spoločnosti, hoci vidia, čo všetko sa deje okolo nás.

Doc. Viliam Bárek, FZKI: Práca vysokoškolského učiteľa je veľmi špecifická. Pracuje s dospelými mladými ľuďmi, ktorí si väčšinou študijné zameranie zvolili sami, majú solídne stredoškolské vzdelanie a jasné životné ciele. Práca s nimi je obohacujúca. Pedagogická práca predstavuje však len polovicu pracovnej náplne. Zvyšok tvorí veda a výskum, publikovanie, projekty, spolupráca. Pre mňa je práve táto rôznorodosť práce na univerzite veľký benefit, brániaci upadnutiu do pracovného stereotypu, núti ma posúvať sa dopredu osobne aj odborne. Osobné šťastie je však o nastavení životných hodnôt, šťastí a rodine, nie o veľkosti majetku. To sú dôvody prečo som so svojou prácou spokojný, niekedy aj nespokojný, ale nemenil by som.

Prof. Štefan Mihina, TF: Viackrát sa mi stalo, že som stretol absolventov, ktorí mi s nadšením rozprávali o tom, ako sa im darí v zamestnaní či v podnikaní. To je pre pedagóga to najkrajšie. A najťažšie? Dosiahnuť, aby takýchto úspešných absolventov bolo čo najviac.

Takže nemenili by ste svoju prácu za inú, alebo ste si povedali niekedy, že už je toho dosť?

J. Brindza: Veľkou výhodou vysokoškolského učiteľa - v porovnaní s kolegami na základných a stredných školách - je to, že má možnosť rozvíjať svoj odborný profil prostredníctvom vedeckovýskumnej činnosti s aktívnym zapojením samotných študentov do týchto aktivít formou riešenia záverečných prác. Tým má možnosť vytvoriť si tvorivý priestor pre tímové riešenie problematiky a, samozrejme, aj s využitím nadobudnutých poznatkov vo všetkých formách vzdelávacieho procesu. V mojom prípade som v tvorivom priestore vytvoril aj podmienky pre rozsiahlu medzinárodnú spoluprácu, čím moja práca ako učiteľa a vedeckovýskumného pracovníka má svoje čaro a hlboký zmysel.

J. Tomáš: Moje povolanie som zmenil na určité obdobie v rokoch 1994 – 1995. Na základe prístupu odborníkov a podnikateľov z praxe som však dospel k záveru, že zmena pracovného zaradenia z učiteľa na podnikateľa bola v mojom prípade neprijateľná a vrátil som sa späť na základné pracovisko. Učiteľstvo som si obľúbil a som nadmieru spokojný so svojím poslaním. Slovenská poľnohospodárska univerzita je mojím druhým domovom a počas môjho takmer 45-ročného pôsobenia som jej obetoval svoje schopnosti v pedagogickej, vedeckej a riadiacej činnosti.

P. Bielik: Neviem si predstaviť, že by som v živote robil niečo iné i napriek príležitostiam, ktoré mi život prinášal. Som veľmi šťastný, že som svoj život a profesionálnu kariéru mohol venovať práve mladej generácii, byť pri nich a tvoriť s nimi.

Ž. Pauková: Pracovať ako učiteľka je pre mňa splnený sen z detstva. Vo svojej pedagogickej praxi sa stretávam vo veľkej miere so študentmi, ktorí majú jasnú predstavu o svojom budúcom povolaní environmentálneho manažéra. Priznám sa - veď som len človek - že keď už mám toho dosť, stačí, keď príde študent „nadšenec“, ktorý sa úprimne zaujíma o vybranú tému a moje baterky sú opäť nabité pozitívnou energiou. Svoju prácu by som ani po desiatich rokoch praxe nemenila za žiadnu inú, naopak, pracovať v kolektíve vynikajúcich učiteľov ma baví stále viac.

Š. Mihina: Samozrejme, že ma trochu mrzí, že učiteľské povolanie nemá v súčasnosti také spoločenské uznanie, aké by si zaslúžilo. Veľa vecí sa dnes mení a preto aj vzťah k vzdelaniu je iný. Som však presvedčený, že už v blízkej budúcnosti nájdeme cesty k spokojnosti tých, ktorí chcú vedomosti odovzdávať, ako aj tých, ktorí ich chcú prijímať. Na obidvoch stranách treba začať od seba.