Pán dekan, koncom minulého roka ste boli zvolený do čela fakulty na ďalšie štyri roky. Je realitou, že z roka na rok klesá záujem o štúdium na vysokých školách. Ako je na tom FAPZ?
Klesajúci počet maturantov, konkurencia medzi slovenskými univerzitami a hlavne odchod najlepších absolventov stredných škôl do zahraničia, najmä na české univerzity, sú typickým problémom posledných rokov pre všetky univerzity na Slovensku. Na fakulte robíme všetko preto, aby sme tento nepriaznivý stav zastavili. Minulý rok sme konečne zapísali viac prvákov ako v predchádzajúcom roku.
Aké aktivity plánujete rozvíjať v oblasti vzdelávania? Uvažujete o nových študijných programoch?
Treba otvoriť fakultu novým študijným programom naprieč fakultami SPU, ale aj univerzitami v zahraničí a vytvárať nové prestížne študijné programy (ŠP). Pohrávame sa s myšlienkou otvoriť spoločný ŠP agromechatronik s Technickou fakultou. Tiež chceme vytvoriť joint a multiple degree programy v inžinierskych a doktorandských programoch aj tzv. cotutelle. Táto vízia je trvalá a zatiaľ sa nám ju nepodarilo celkom naplniť – v súčasnosti máme takýto typ doktorandského štúdia so Zemědelskou fakultou Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach. Nevyhnutné je urobiť aj audit súčasných ŠP, s cieľom získať objektívne informácie o aktuálnosti obsahu a formy existujúcich ŠP, vymedziť obsah a formu v nadväznosti na prax. Napriek tomu, že nedokážeme odhadnúť požiadavky trhu na dlhšie obdobie, kvalitnými programami môžeme vytvoriť vhodné zázemie pre konkurencieschopnosť našich absolventov. V súčasnosti otvárame nový bakalársky ŠP agroekológia a inovovali sme náplň ŠP výživa ľudí, aby bol viac orientovaný na oblasť výživy. Tvorba nových ŠP je však dvojsečná zbraň, lebo pri klesajúcom počte uchádzačov nový program odoberie študentov v zabehnutých programoch.
Čo plánujete v oblasti internacionalizácie?
Našou snahou je podporovať internacionalizáciu vzdelávania, cielene získavať študentov zo zahraničia, vytvárať dostatočné podmienky pre zlepšenie jazykovej prípravy študentov a zamestnancov. Vytvárať predpoklady pre tvorbu ŠP v cudzom jazyku. Na to je však nutné, aby sa zvyšovali jazykové kompetencie pedagógov. Plánujeme zvýšiť mobilitu študentov, ale najmä pedagógov cez Erasmus+, Erasmus Mundus, Ceepus. Je nevyhnutné, aby sa pedagógovia pravidelne zúčastňovali na medzinárodných výmenách, stážach a prinášali nové poznatky do výučby a vedy. Možno požiadavku zahraničného pobytu treba dať aj do minimálnych kritérií pre habilitáciu a inauguráciu. Rád by som spresnil, že pokiaľ ide o mobility, zahraničím myslím iné krajiny ako susednú Českú republiku.
Kde vidíte potenciál pre rozvoj vedy na fakulte?
FAPZ sa zameriava na zvýšenie výkonov vo vede a výskume. Na fakulte pracuje špičkový tím pod vedením prof. Mariána Brestiča, vzrastá počet vedeckých článkov v karentovaných časopisoch, resp. časopisoch indexovaných vo WOS a Scopus. Zamestnanci sú členmi redakčných rád CCC časopsiov, editormi špeciálnych čísiel WOS časopisov. Prof. M. Brestič spolu s doc. Živčákom majú 11 tzv. higly cited papers, ktoré patria medzi TOP jedno percento najcitovanejších článkov v danej vedenej oblasti WOS. Navyše prof. M. Brestič je, podľa databázy Publons, na piatom mieste medzi oponentami v medzinárodných časopisoch v Plant and Animal Sciences. Pre ďalší rozvoj vedy je nevyhnutné definovať prioritné trendy a oblasti, v ktorých fakulta dosahuje najkvalitnejšie výsledky. Aj ďalší naši vedci a mladí výskumníci, musia viac komunikovať so zahraničím, lebo len tak bude naša veda v zahraničí rešpektovaná. Tí, ktorí spolupracujú so zahraničím, cestujú na vedecké stáže, resp. prijímajú zahraničných vedcov na svojich pracoviskách, majú šancu uspieť v konfrontácii so zahraničím. Každoročne je to vidieť na ich aktívnej publikačnej činnosti v porovnaní s ostatnými. V ich medzinárodných aktivitách sa ich budem snažiť podporovať morálne i finančne.
Viete, ako sa vedie vašim absolventom v praxi?
Mnoho absolventov FAPZ je úspešných v praxi, mimochodom aj súčasná ministerka poľnohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná je absolventkou našej fakulty. Napriek veľkému dopytu zo strany poľnohospodárskej praxe po agronómoch, zootechnikoch, mnoho našich absolventov si nájde prácu aj v inej oblasti, súvisiacej s vyštudovaným odborom. Najviac ma však teší, keď sa nám prídu pochváliť naši absolventi, ktorí začali podnikať ako samostatne hospodáriaci roľníci.
Ako vidíte svoju fakultu o desať rokov, resp. kam by mala smerovať v budúcnosti?
Mojou snahou bude, aby fakulta bola v pozícii mienkotvornej inštitúcie so silným potenciálom a vedeckovýskumnými tímami schopnými riešiť koncepcie udržateľného poľnohospodárstva a výživy obyvateľstva aj v podmienkach meniacej sa klímy. Jej úlohou je presadzovať význam poľnohospodárstva nielen ako producenta potravinových zdrojov, ale aj ako fenoménu, ktorý má nezastupiteľnú funkciu v zabezpečovaní trvalo udržateľného rozvoja našej spoločnosti, zachovaní biodiverzity a kvality prírody. Napriek obrovskému pokroku vo vede a výskume, biotechnológiách, nanotechnológiách, resp. génových manipuláciách, transformácia slnečnej energie cez fotosyntetický aparát rastlín zostáva v podstate stále hlavným spôsobom obživy ľudstva na tejto planéte. Krátkozraké názory v zmysle „čo nevypestujeme, to dovezieme“ a nízka podpora domácich farmárov, nás doviedli k situácii, že naša potravinová sebestačnosť je na najnižšej úrovni od roku 1989. Tiež k tomu, že schodok obchodnej bilancie s poľnohospodárskymi produktami je viac ako miliarda eur. Dúfam, že spoločnosť si uvedomí, že sa nedá všetko doviezť, že sa musíme vrátiť k dosiahnutiu sebestačnosti vo výrobe potravín. A v tomto bude úloha našej fakulty nezastupiteľná.
Renáta Chosraviová
„Najviac ma teší, keď sa nám prídu pochváliť naši
absolventi, ktorí začali podnikať ako samostatne
hospodáriaci roľníci,“ hovorí dekan Peter Ondrišík.
Foto: za
