Kde by sme boli, keby ľudstvo neobjavilo písmo a čítanie? Ako by sme si odovzdávali informácie? Ako by sa vyvíjalo poznávanie sveta okolo nás? Ťažko si to predstaviť. Hoci si to možno neuvedomujeme, čítanie je jedným z najvýznamnejších vynálezov v ľudskej histórii.
V procese vzdelávania je čítanie zásadným predpokladom a v akademickom prostredí jeho kvalita bezprostredne vplýva na dosahovanie primeraných výsledkov. Je také samozrejmé, že o ňom takmer ani nepotrebujeme hovoriť. Možno by to tak nemalo byť. Kvalita čítania, schopnosť porozumenia textu a výber podstatných informácií nemusí byť pre dnešných študentov samozrejmosťou. V zahraničnej literatúre sa relatívne často stretávame s pojmom „akademické čítanie“ a mnohé univerzity dokonca ponúkajú pre študentov kurzy akademického čítania, ktorých cieľom je naučiť ich čo najefektívnejšie pracovať s odborným textom.
Zdalo by sa, že oddychové čítanie nemá nijaký súvis s akademickým prostredím. Má, samozrejme, pozitívny vplyv na rozvoj osobnosti – zvyšuje empatiu, zlepšuje pamäť, rozvíja duševné schopnosti. Je zdrojom radosti, prináša relax a zábavu. Počas oddychového čítania sa tiež vzdelávame, formou tzv. získavania náhodných informácií. Aj oddychové čítanie je teda cestou k učeniu, či už z pohľadu získavania informácií, alebo z pohľadu trénovania čitateľských zručností.
Avšak, nie je čítanie ako čítanie. Výskumy dokazujú, že pri čítaní z obrazovky mozog vykazuje iné neurostimulácie, ako pri kontakte s fyzickou knihou. V rýchlej dobe sa naše čítanie zrýchľuje tiež, najčastejšie čítame orientačne, povrchne, aby sme v čo najkratšom čase získali potrebné informácie. Na dôkladné čítanie, zamýšľanie sa nad obsahom, hľadanie skrytých významov jednoducho nie je čas. Prišiel marec, s trošku stereotypným prívlastkom, mesiac knihy. Možno by každý mohol skúsiť v marci prečítať jednu knihu - s radosťou a dôkladne.
