Meno: Ing. Ľubomír BELEJ, PhD.

Pracovná pozícia: odborný asistent na Katedre hygieny a bezpečnosti potravín FBP

Miesto narodenia: Humenné

Vek: 35

Čím ste chceli byť ako dieťa?

Ako dieťa som chcel byť policajtom, hasičom či vojakom, podľa toho aký film, resp. seriál som práve sledoval. Asi mojím najväčším detským snom bolo hasiť požiare vedľa požiarnika Sama.

Čo ste študovali a prečo práve tento odbor?

Vyštudoval som odbor výživa ľudí, v tom období vedeckú výživu ľudí. Dobre mi to znelo.

S kým by ste sa chceli stretnúť a porozprávať?

Asi s našou pani rektorkou. Za vyše desaťročie môjho pôsobenia na akademickej pôde som sa osobne nerozprával so žiadnym rektorom :-).

Z čoho ste mali v poslednom období najväčšiu radosť?

Určite z toho, že spolu s manželkou čakáme nový prírastok do rodiny. A každodenne mi v súčasnosti radosť robí aj dva a polročná dcérka Janka.

Čo by ste zmenili, keby ste mohli?

Určite systém v našom zdravotníctve tak, aby najnovšie lieky pre chorých pacientov boli dostupné pre každého v akejkoľvek fáze ochorenia. Keby im to aj z lekárskeho hľadiska nepomohlo, dodalo by im to nádej.

Čo rád čítate (počúvate)?

Veľmi rád čítam fantasy literatúru, napr. od Davida Gemmella či Juraja Červenáka. A kdeže dcérka počúva zásadne detských interpretov, tak v poslednom období nemám inú možnosť ako počúvať práve tento žáner.

Aké máte koníčky?

Kedysi to bol šport, ale v súčasnosti je mojím najväčším koníčkom dcéra, ktorá využíva môj fond voľného času na sto percent.

Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?

Je ním sústavný neporiadok v mojej kancelárii, ale snažím sa ho zbaviť :-).

Aké hodnoty sú pre vás v živote najdôležitejšie?

Určite je to úcta a láska k rodičom, ktorú intenzívnejšie vnímam odkedy som sa sám stal otcom. Možno až vtedy som si uvedomil, koľko energie museli obetovať, aby som bol tam, kde som.

Máte nejaký obľúbený citát?

„Biele vlasy nie sú známkou múdrosti, ale staroby.“ (Tomáš Garrigue Masaryk)