novou profesorkou na Fakulte biotechnológie a potravinárstva
Pani profesorka, v čom je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?
Ako prvé, čo mi pri tejto otázke napadlo, je práca s mladými ľuďmi. Je zaujímavé a aj poučné sledovať ako sa menia, ako dozrievajú. Tieto zmeny vidím, keďže učím začínajúcich prvákov, ktorí sa na škole rozhliadajú, ale aj potom už takmer hotových inžinierov, ktorí si formujú predstavy o svojom ďalšom živote, práci či pokračovaní v štúdiu. Tiež si môžem porovnávať študentov, ktorí pracujú na svojej záverečnej práci. Bakalári si potrebujú odkonzultovať svoju prácu nielen po odbornej stránke, ale aj to, ako ju majú písať, kde majú hľadať zdroje, ako majú vyhodnocovať výsledky. Diplomanti sú oveľa samostatnejší. To je to, čo ma na mojej práci teší – vidím, ako sa tvoria zrelé osobnosti. A pokiaľ sa s odstupom času dozviem o ich ďalších úspechoch, tak som rada, že mám na tom aj ja svoj malý podiel.
Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov mimo vášho odboru?
Moje vedecké zameranie súvisí s výskumnou činnosťou na Katedre chémie. Tá je rozdelená do dvoch oblastí, ktoré sú síce rôzne, ale v konečnom dôsledku spolu úzko súvisia. Prvá oblasť sa týka kontaminácie životného prostredia a jeho vplyvu na kontamináciu surovín a potravín, pričom pozornosť venujeme najmä potravinám rastlinného pôvodu a zameriavame sa na rizikové kovy. Ich prítomnosť ovplyvňuje okrem hygienických vlastností aj ďalšie kvalitatívne ukazovatele surovín a potravín, vrátane obsahov bioaktívnych a chemoprotektívnych látok, ktoré sú cieľom druhej oblasti výskumu. Okrem toho, v spolupráci s ďalšími pracoviskami, hľadáme možnosti využitia zdraviu prospešných látok vo forme potravinových výrobkov zo surovín, ktoré sú menej známe alebo zabudnuté a pritom nutrične vysoko hodnotné.
Ako veda obohacuje váš život?
Je až neskutočné, ako rýchlo sa svet mení. A my sa týmto zmenám prispôsobujeme. Nemám na mysli iba poznatky využívané v medicíne, farmaceutickom priemysle, letectve či ďalších oblastiach, ale aj moderné technológie, s ktorými sa dostávame do kontaktu v každodennom živote – mobilné telefóny s nespočetným množstvom aplikácií, počítače, automobily. A existujú aj ďalšie oblasti života, kde veda zasahuje veľmi intenzívne. Týka sa to aj zmeny životného štýlu a spôsobu stravovania súčasnej populácie. Do popredia sa dostávajú potraviny, ktoré okrem toho, že sú kvalitné a bezpečné, majú zároveň významnú pridanú hodnotu, ktorou môže byť vysoký obsah biologicky cenných zlúčenín. Výsledky vedeckého skúmania v tejto oblasti, ktorého súčasťou je aj náš riešiteľský kolektív, sú akceptované širokou verejnosťou. Cieľom ich aplikácie je zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva práve zmenou stravovacích návykov. A veda v tom zohráva kľúčovú úlohu.
O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie vzdelávania a vedeckého výskumu?
Problematika kvality vysokoškolského vzdelávania je často diskutovanou témou s mnohými kritickými vyjadreniami. Nie je ale správne hodnotiť kvalitu vzdelávania vysokých škôl a nepozrieť sa na kvalitu na stredných alebo dokonca základných školách. To je jeden z faktorov, ktoré kvalitu vzdelávania na VŠ ovplyvňujú. Druhým a veľmi dôležitým faktorom je spôsob financovania vysokých škôl a s tým súvisiaci počet prijímaných študentov. V neposlednom rade je to počet vysokých škôl na Slovensku. Tieto faktory by som označila ako vonkajšie. Medzi tie vnútorné treba zahrnúť kvalitu pedagógov, možnosti ich ďalšieho napredovania či realizácie sa vo vedeckovýskumnej činnosti. Tá však opäť úzko súvisí s financiami. Dalo by sa povedať, že sa pohybujeme v začarovanom kruhu. Je preto dobré, keď sa študenti aj pedagógovia môžu zúčastňovať na rôznych vedeckých projektoch, pri riešení ktorých získavajú nielen nové vedomosti, ale aj kontakty vedúce k ďalšej spolupráci.
Keby ste mali vymenovať tri míľniky vo svojom živote, ktoré by to boli?
Tých „míľnikov“ je veľa – v každej časti života bolo niečo, čo som v danom čase pokladala za to najdôležitejšie: prijímacie skúšky, maturita, štátnice, nástup do zamestnania... Ale najdôležitejšou je pre mňa moja rodina, a možno to vyznie pateticky, cesta, po ktorej spolu kráčame, nielen míľniky, ktoré sú bodmi popri tejto ceste.
Renáta Chosraviová
Prof. Janette Musilová pôsobí na Katedre chémie FBP
Foto: za
