Meno: Ing. Mgr. Monika REBEKOVÁ, PhD.Čím ste chceli byť ako dieťa?
Učiteľkou.
Čo ste študovali a prečo práve tento odbor?
Od malička mi bola vzorom moja sestra - učiteľka. Obdivovala som jej dôsledný prístup k práci až do takej miery, že som sa rozhodla pre štúdium na pedagogickej fakulte. Zároveň ma zaujímala aj ekonomická sféra, preto som absolvovala ešte aj štúdium v odbore ekonomika podniku na Fakulte ekonomiky a manažmentu SPU. Počas doktorandského štúdia som sa zaoberala problematikou financovania vysokého školstva v štátoch V4.
S kým by ste sa chceli stretnúť a porozprávať?
So svojimi starými rodičmi. Starí ľudia nemali takú možnosť vzdelania ako máme my v súčasnosti, ale ich životné skúsenosti, ktorými oplývajú, sú hodnotné a nám mladým môžu dať veľa. Moji starí rodičia „odišli“ keď som bola ešte malá, nestihli sme si toho veľa povedať, ale to, čo si pamätám je pre mňa veľkým darom a často sa k tomu vraciam.
Z čoho ste mali v poslednom období najväčšiu radosť?
Teším sa z každodenných maličkostí, zo stretnutí s jednoduchými ľuďmi.
Čo by ste zmenili, keby ste mohli?
Vzťahy medzi ľuďmi, aby bolo v nich cítiť dobro a pokoru.
Čo rada čítate (počúvate)?
V súčasnosti sa zväčša zaoberám odbornou literatúrou z oblasti financovania školstva, manažmentu. Vo voľnom čase veľmi rada čítam, často sa vraciam k niektorým obľúbeným knihám, ktoré ma osobitne upútali, napríklad Nikdy sa nevzdávaj (Joyce Meyer).
Aké máte koníčky?
Mám rada hudbu všetkých žánrov, divadlo, spev, rada relaxujem pri klavíri…
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
Ani nie, možno dochvíľnosť.
Aké hodnoty sú pre vás v živote najdôležitejšie?
Viera, zdravie, rodina, medziľudské vzťahy.
Máte nejaký obľúbený citát?
Od života treba očakávať dobré chvíle, ale treba prijať aj ťažkosti. Často si pripomínam slová holandského filozofa Barucha Spinozu: „Aj keď zajtra vymrie celá zemeguľa, zahynie všetko ľudstvo, ja ešte dnes zasadím jabloň.“
