novým profesorom a dekanom Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre
Čím je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?
Toto je veľmi zaujímavá otázka hlavne z môjho osobného hľadiska, pretože nepatrím k tým ľuďom, ktorí o sebe môžu povedať, že vždy chceli byť učiteľom. Dokonca boli časy, kedy som si to vôbec nevedel predstaviť. Čo ma však vždy na akademickom prostredí lákalo, bola práve sloboda v rozhodovaní do akej aktivity či témy sa môžem zapojiť a následne ju rozvíjať. Podľa mňa je to najväčšia devíza, akú tu všetci máme a mnohokrát si ju ani neuvedomujeme. Práve akademická sloboda tvorí základ univerzitného prostredia. Druhá oblasť je možnosť pracovať s mladými ľuďmi, „otvárať im oči“, formovať ich a pozorovať ako sa dokážu zmeniť za tých pár rokov, ktoré na univerzite strávia.
Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov mimo vášho odboru?
V skratke možno povedať, že sa zaujímam o vzťah medzi pôdou, vodou a atmosférou. Táto vedná oblasť by sa jedným slovom dala nazvať hydropedológia, resp. agrohydrológia. Zaujímam sa o štúdium procesov tvorby a dynamiky zásob vody v pôde, analýzy pôdnych vlastností spätých s pôdnou vlhkosťou, pohybu pôdnej vody, metódy merania a časovej a priestorovej variability pôdnej vlhkosti s následnou matematickou simuláciou transportu vody v poľnohospodárskych a lesných biotopoch s dôrazom na extrémne situácie. Tiež sa venujem tvorbe a testovaniu metodiky priestorovej analýzy fyzikálnych a hydrofyzikálnych charakteristík poľnohospodársky využívaných pôd v povodiach Slovenska a tvorbe metodiky využitia laserovej difrakcie pri zrnitostných analýzach pôdy. Na fakulte sa nám podarilo vybudovať Centrum excelentnosti pre integrovaný manažment povodia – CEIMP s laboratórnou a prístrojovou infraštruktúrou. Súčasťou centra je aj online monitorovacia sieť agrometeorologických a hydrologických staníc a sieť monitorovacích staníc vodného režimu pôd v celom povodí rieky Nitra. Celkovo je tak v povodí rieky Nitra vytvorená sieť s kontinuálnym online meraním vodného režimu pôdy v 25 lokalitách. Zároveň sa nám podarilo vytvoriť jedinečný webový portál Hydrophysic na sprístupnenie nameraných fyzikálnych a hydrofyzikálnych charakteristík pôd Slovenska pre viac ako 800 lokalít, ktorý využíva celý rad odborníkov z oblasti výskumu, ale aj praxe.
Ako veda obohacuje váš život?
Tak v prvom rade mi dávala a dáva prácu. V druhom rade mi dopraje dávku vzrušenia pri možnosti pracovať na hranici pre mňa nepoznaného. A v neposlednom rade mi dala možnosť spoznať mnoho zaujímavých ľudí na Slovensku, ale aj v zahraničí. Smutno mi je len z toho, že niektorí už nie sú medzi nami.
O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie vzdelávania a vedeckého výskumu?
Na túto tému sa neustále diskutuje a hľadajú sa zázračné riešenia, ktoré sú, alebo boli, dávno vymyslené. Môžeme predostrieť aj najdokonalejšiu koncepciu, reformu, či ako si to chceme nazvať, ale bez adekvátneho financovania budeme stále len prestupovať na mieste. Veď to dávno pochopili a vzdelanie podporovali ľudia v minulosti, a samozrejme prosperujúce krajiny v súčasnosti. Treba si uvedomiť, že naša krajina sa nemá možnosť presadiť vo svete inak, ako vzdelanými ľuďmi. Samozrejme, ku kvalitnej univerzite neodmysliteľne patria správne motivovaní zamestnanci. Ako som sa niekde dočítal, existujú v podstate dva druhy motivácie: negatívna, ktorá nás zozadu tlačí, a pozitívna, ktorá nás k aktivite ťahá. Prvá nás núti k činnosti, do ktorej sa nám nechce, druhá nás láka a o to viac uspokojuje. Ak máme byť motivovaní pozitívne - teda ťahaní, tak to v prvom rade musíme chcieť a zároveň treba byť lojálny k svojmu zamestnávateľovi - bez toho to nefunguje. Čiže, keby by som to mal zhrnúť, kľúčom k úspechu sú, okrem financií, kvalitní a správne motivovaní zamestnanci.
Keby ste mali vymenovať tri míľniky vo svojom živote, ktoré by to boli?
Tých dôležitých míľnikov by bolo určite viacej, hoci v danom čase, keď človek niečo dôležité prežíva, pripadá mu určitá chvíľa najdôležitejšia na svete. Teraz, s odstupom času, mi už niektoré až tak dôležité nemusia pripadať. A naopak, iné, menej podstatné v tom období, mi s vekom pripadajú dôležitejšie. Možno by sa dali rozdeliť na tie, ktoré nás zmenia, na tie, ktoré nám aj po rokoch zostanú v pamäti a tie, ktoré nás niekam profesijne nasmerujú. To, čo ma určite zmenilo a zároveň mi natrvalo zostalo v pamäti, bolo narodenie mojich synov.
Renáta Chosraviová
