Bude to síce príliš „akademické“, ale svoj príspevok začnem formálne - zadefinovaním poslania Transferového centra, ktoré vytvára priestor pre lepšie prepojenie univerzity, výskumu a hospodárskej praxe.
"Jeho činnosť je zameraná na podporu prenosu poznatkov, technológií a inovácií z vedeckovýskumnej sféry do komerčnej, na ich zhodnocovanie a využívanie v praxi. Plní základné funkcie, ktorými sú kooperácia s agropotravinárskym sektorom, popularizácia a komercializácia výsledkov vedy a výskumu, ochrana duševného vlastníctva, podpora zakladania start-up a spin-off firiem a medzinárodná spolupráca.“ Pokračovať budem už menej formálne – bilanciou aktivít, ktoré by mali deklarovať spĺňanie tohto poslania a ktoré sa na našej univerzite zrealizovali za posledné obdobie v oblasti transferu technológií a tiež v oblasti rôznych foriem ďalšieho vzdelávania.
V prvej z nich sme začínali takpovediac na „zelenej lúke“, pretože téma a vnímanie komercializácie vedeckovýskumného know-how narážala a stále naráža na rôzne problémy, ktoré súvisia nielen s legislatívou, ale aj s postojmi a spôsobom zmýšľania jeho nositeľov. Preto považujem za veľmi cenné a zaujímavé analytické štúdie a odborné publikácie o spolupráci univerzít a praxe, na ktorých som mala možnosť autorsky spolupracovať (a to aj napriek tomu, že z hľadiska klasifikácie publikačnej činnosti sa na Slovensku za „hodnotné“ nepovažujú...). Prvá vyšla v roku 2016 v slovenskom jazyku (Posilnenie úlohy vysokých škôl v regiónoch) a predchádzal jej takmer poldruharočný zber údajov, ďalšie dve v anglickom jazyku boli zverejnené v roku 2018 (The state of Slovak university-business cooperation: business perspective/university perspective) a tiež im predchádzal dlhodobý zber informácií. Podrobnejšie sa o nich písalo v septembrovom čísle nášho univerzitného spravodajcu (Poľnohospodár, ročník 63, č. 1). Keď už som začala publikáciami, doplním túto kategóriu aktivít aj o prednáškovo-popularizačnú činnosť, ktorá sa realizovala na domácej pôde – napr. výberové prednášky počas Dňa vedy vo VC ABT, ako aj na národných odborných podujatiach – napr. každoročne na konferencii s medzinárodnou účasťou Transfer technológií na Slovensku a v zahraničí, alebo naposledy v novembri 2018 v rámci Diskusného fóra pri príležitosti 80. výročia CVTI SR. Kľúčovou činnosťou TC je však najmä podpora a sprostredkovanie expertných služieb pre technológie s vysokým komerčným potenciálom. V súčasnosti sa aktívne riešia tri takéto prípady, ktorých pôvodcami sú naši vedci a ktoré spadajú do oblasti marketingu, elektrotechniky a potravinárstva. Boli podané medzinárodné, európske a slovenské patentové prihlášky, pre jednu z technológií bola poskytnutá podpora na jej propagáciu, pre ďalšiu podpora na výrobu prototypu, bola podpísaná zmluva o budúcej licenčnej zmluve a uskutočnilo sa niekoľko rokovaní s potenciálnymi záujemcami z praxe. Ochrana duševného vlastníctva a expertná podpora je finančne veľmi náročná, preto je nutné zdôrazniť významnú úlohu externých zdrojov z NCTT SR a mimorozpočtových prostriedkov.
Nezanedbateľnou kategóriou aktivít sú projekty zamerané na transferové činnosti a s nimi súvisiace témy. Naša univerzita sa prostredníctvom TC zapojila do prípravy troch H2020 projektov (z toho jeden v rámci PPP schémy) a jedného Interreg DTP projektu. Úspešnosť bola päťdesiatpercentná, pričom treba spomenúť, že dva H2020 projekty síce financované neboli, ale skončili v prvej trojici a kvôli veľmi vysokému hodnoteniu sa ocitli na tzv. rezervnom zozname. V súčasnosti sa teda rieši Interreg DTP projekt Made in Danube: transnational cooperation to transform knowledge into marketable products and services for the Danubian sustainable society of tomorrow a H2020 projekt POWER4BIO: empowering regional stakeholders for realising the full potential of European bioeconomy. Súčasne TC pripravuje v rámci jednej z aktuálnych H2020 výziev ďalší návrh projektu aj so zapojením našej univerzitnej farmy. Kvalitnú projektovú činnosť výrazne podmieňuje strategická medzinárodná spolupráca, v oblasti transferových aktivít je to najmä aktívne pôsobenie SPU od roku 2012 v sieti Danube Transfer Centres, ako aj bilaterálna spolupráca s LSU AgCentre (Lousiana State University) začatá v roku 2014. V prepojení s medzinárodnými projektmi TC monitoruje potreby a inovačný potenciál domácich agropotravinárskych podnikov a snaží sa nájsť prekrytie s vedeckovýskumnými aktivitami pracovísk SPU v Nitre.
Druhou oblasťou, ktorú chcem bilancovať, je ďalšie vzdelávanie. Budem sa venovať len jednej z jeho foriem – odbornému vzdelávaniu pre prax a poradenstvu. Aj tu sa dá hovoriť o pozitívnom trende, hlavne v posledných rokoch sa totiž výrazne rozšírila ponuka vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania. V súčasnosti máme akreditovaných 14 nemodulových a 2 modulové kurzy, ktorých spektrum je v súlade so študijnými programami všetkých fakúlt (FAPZ, FZKI a TF majú akreditované po jednom kurze, FEŠRR má v ponuke tri kurzy, FBP ponúka štyri a FEM šesť tzv. malých akreditácií). Okrem toho je v súčasnosti v štádiu hodnotenia na MŠVVaŠ SR jeden návrh vzdelávacieho programu a jeden je pripravený na podanie (oba z FEŠRR). TC spolupracovalo tiež pri tvorbe ponuky pracovísk a expertov SPU v Nitre do katalógu produktov pre poradenský systém v pôdohospodárstve, ktorý sa pripravuje v rámci Programu rozvoja vidieka SR 2014 - 2020. V tejto schéme sme sa ako jediná poľnohospodárska univerzita na Slovensku opakovane snažili tiež uspieť vo viacerých výzvach vyhlásených na predkladanie vzdelávacích projektov pre agropotravinársku prax, avšak neúspešne. Žiaľ, musím podotknúť, že nie kvôli kvalite predkladaných projektov, ale iným skutočnostiam ovplyvňujúcim rozhodovanie aj „nášho“ rezortného ministerstva.
Na záver môjho rekapitulačno-bilančného príspevku by som chcela poukázať na to, čo nám na Slovensku v oblasti transferu technológií a poznatkov najviac chýba. Myslím to v kontexte porovnávania podmienok s inými krajinami, kde sú transferové aktivity a spolupráca univerzít s praxou považované za ich významnú spoločenskú misiu a kde sa dlhodobá stratégia a vstupná intervencia štátu či regiónov už zhodnotila aj prostredníctvom exaktných ukazovateľov. Na národnej úrovni je to hlavne limitujúca legislatíva, neexistujúca stratégia a nesystematická finančná podpora. Výchova kvalitných ľudských zdrojov pre túto oblasť, sfunkčnenie a podpora existujúcej infraštruktúry a rozumné verejné investície si vyžadujú systematické zmeny a dlhodobú stratégiu, nielen nárazové či jednorazové využívanie „spásonosných“ eurofondov (obvykle narýchlo, resp. ku koncu programovacieho obdobia...). Chýbajú tiež regionálne a lokálne investície podporujúce spoluprácu vedeckovýskumných inštitúcií s praxou, ktoré by podčiarkli reálny záujem územných samospráv o túto oblasť, no absentuje i dôvera praxe v potenciál slovenských vedcov a výskumníkov.
Je toho veľa, čo nemáme a je toho veľa, čo by sme chceli riešiť a zmeniť. Preto mi úplne na záver dovoľte poďakovať sa všetkým, s ktorými som mala a mám možnosť osobne spolupracovať v oblasti transferových činností. Vďaka nim, ich ochote diskutovať, ich podpore a osobnému presvedčeniu zaznamenala naša univerzita výrazný pokrok aj v tejto oblasti.
Diskusné fórum pri príležitosti 80. výročia CVTI SR poskytlo priestor spoločne hľadať odpovede na otázky
v oblasti podpory vedy a výskumu
Foto: archív CVTI SR
