O lese nielen v apríli
V našom kalendári s významnými výročiami a našimi menami sú často zaradené i obdobia dlhšieho časového intervalu podľa hierarchie významu. Lesu pripadá mesiac - apríl. Je to veľa, je to málo?
Zdanlivo veľa na to, aby sme si uvedomili, čo sa skrýva za pojmom funkčný les, málo na to, aby sme urobili všetko pre to, aby táto teoreticky zdôvodnená a prakticky žiadaná funkčnosť bola výrazná a trvalá.
Les nie je obilné pole, ktoré pod rukami starostlivého hospodára do roka vydá svoju úrodu. Svoj polyfunkčný, všeužitočný potenciál kumuluje v období minimálne jedného ľudského veku. História nás poučila, že to boli predovšetkým ľudia, ktorí sa o lesy starali, zveľaďovali ich v dávnej i nedávnej minulosti. Robiť to vedeli a vedia. Štruktúra a nakoniec aj rozloha bola dokumentom našej hrdosti a pýchy. Bola?
Prečo dnes nie je? Pekné je hodné obdivu, stali sme sa však štátom s prvenstvom národných parkov a chránených území, ale na starostlivosť o to pekné sme akosi pozabudli, dokonca sme to zákonom zakázali. Dielo, ktoré sme prírode pomáhali tvoriť, sme zatratili. Prestali sme účelne vzdorovať kalamitám, vlastnícke vzťahy torpédujú cieľavedomosť hospodárskych plánov a požiadavky občianskych združení a Štátnej ochrany prírody sú často v rozpore s tými najzákladnejšími princípmi lesoochranárskych a lesostabilizujúcich opatrení.
Tu je zakliata strácajúca sa funkčnosť našich smrečín, listnatých bučín a rednúceho dubového porastu. Nemá príroda však má svoju reč, prihovára sa nám po celý rok. Ak dvanástina z tohto časového limitu má tlmočníka, buďme vnímavejší a pozornejší k jeho slovám, veď čo je profesijne bližšie ako významové spojenie poľa a lesa.
A aj keď les nie je obilné pole, svojím hospodárskym, estetickým, zdravotno-hygienickým a ekonomicko- ekologickým významom bude nakoniec v našom obydlí, detskej kolíske, účelovom nábytku, plamienku ohňa stálym a v doske voňajúcej živicou aj naším posledným spoločníkom.
