"Keď daruješ niekomu bochník chleba, nasýtiš ho na jeden deň. Keď ho však naučíš pestovať obilie, nasýtiš ho na celý život." Tento citát výstižne charakterizuje celoživotné úsilie akademika EMILA ŠPALDONA, vedca a pedagóga, významnej osobnosti poľnohospodárstva 20. storočia.
S jeho pôsobením je späté budovanie organizačnej štruktúry a vedeckého profilu Vysokej školy poľnohospodárskej, dnes Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorá sa pod jeho vedením stala uznávanou vedecko-pedagogickou inštitúciou nielen doma, ale aj v medzinárodnom kontexte. Meno akademika Špaldona je podpísané aj pod proces výstavby moderného komplexu školy, ktorý od 60. rokov minulého storočia tvorí jednu z dominánt mesta Nitry.
Emil Špaldon sa narodil 12. mája 1918 v Čadci, v početnej garbiarskej rodine. Ťažká škola, ktorú mu život pripravil, ho zocelila a urobila z neho skromného, mimoriadne usilovného, pracovitého človeka s veľkou dávkou cieľavedomosti a húževnatosti. Po úspešnej maturite na reálnom gymnáziu v Žiline odišiel z rodného kraja študovať do Prahy, kde absolvoval dva semestre štúdia matematiky na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity. V rokoch 1936 -1939 študoval na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte ČVUT v Prahe a v rokoch 1939 - 1941 na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte v Záhrebe. Diplom poľnohospodárskeho inžiniera získal na SVŠT v Bratislave v roku 1941. Po ukončení vysokej školy pôsobil ako riaditeľ na Družstve pre pestovanie papriky v Pate a aktívne sa zapojil do riešenia pestovania a spracovania papriky na Slovensku.
V roku 1948 v Knižnici Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vychádza jeho prvá vedecká monografia pod názvom Koreninová paprika, ktorá svojím tvorivým a komplexným spracovaním, logickým a racionálnym prístupom k analýze a vedeckej interpretácii problémov pestovania a hodnotenia kvality papriky patrí medzi ojedinelé vedecké diela. V roku 1946 získal titul doktora technických vied na ČVÚT v Prahe a v roku 1947 ako 29-ročný sa stal najmladším vysokoškolským profesorom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, kde pôsobil ako vedúci Katedry rastlinnej výroby.
V rokoch 1952-1958 bol dekanom Agronomickej fakulty a v rokoch 1958-1966 rektorom VŠP v Nitre. V roku 1965 získal vedeckú hodnosť doktora poľnohospodársko-lesníckych vied na ČSAV v Prahe. Ako člen ČSAZV, SAV a ČSAV a zároveň vedecký tajomník SAV sa aktívne podieľal na organizácii vedeckého života na Slovensku.
Pod jeho vedením sa konali prvé vedecké podujatia zamerané na semenárstvo, pestovanie tabaku, hustosiatych obilnín, zúrodňovanie pieskov. Celoštátne konferencie Teória a prax vysokých úrod sa stali skutočnou školou agronomickej teórie a praxe pestovania obilnín na Slovensku. Bol prvým predsedom redakčnej rady vedeckého časopisu Poľnohospodárstvo. Za obdobie svojho pôsobenia vychoval Emil Špaldon 55 ašpirantov, 10 docentov a 8 doktorov vied. Je autorom 435 vedeckých a odborných prác, učebníc, publikácií, monografií uznávaných doma i v zahraničí. Vedecká osobnosť akademika Emila Špaldona prerástla naše slovenské, eventuálne česko-slovenské pomery, stala sa známou nielen v európskych krajinách, ale aj v USA.
Výrazný rozvoj poľnohospodárskej výroby v 60.-80.rokoch by nebol mysliteľný bez bezprostrednej účasti a osobného vkladu akademika Špaldona a jeho žiakov. Propagoval a presadzoval vedecké poznatky v praxi. S jeho osobou sa spája realizácia slovenského sna o sebestačnosti. Prispel k nemu predovšetkým teoretickým rozpracovaním vedecky zdôvodnenej delenej výživy pšenice letnej ozimnej dusíkom, ktorá vošla do povedomia vedeckej a odbornej verejnosti ako nitratácia. Vypracoval pre agrobiologické podmienky Slovenska teoretické a praktické základy tvorby a redukcie úrodotvorných prvkov, systém výživy a hnojenia s využitím možnosti biologickej racionalizácie, lepšieho využitia materiálnych a energetických vstupov. Za zlatú niť vedúcu k trvalému úspechu v rastlinnej výrobe považoval biologickú kontrolu ako tok objektívnych informácii pre uvedomelé a nutné rozhodovanie agronóma.
Akademik Špaldon je nositeľom viacerých čestných doktorátov, ktoré získal na Univerzite svätého Štefana v Gödöllő a na Poľnohospodárskej univerzite v Bukurešti. Pri príležitosti 50. výročia založenia VŠP mu bol udelený aj čestný doktorát Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
