Na svoje začiatky v Košiciach sa dobre pamätám. V tom čase som pôsobil ako najmladší profesor nielen v Československu, ale možno aj v strednej Európe. Mal som 29 rokov...
Prvé povojnové roky boli veľmi ťažké. Trpeli sme nedostatkom učebných textov. Jednoducho neboli. V 50-tych rokoch si študenti VŠPLI moje prednášky opisovali a vydali ich ako skriptá sami. Jeden exemplár dali aj mne. Prirodzene, každý vtip, ktorým som svoju prednášku okorenil, bol náležite zvýraznený. Organizoval to vtedy študent Grobarčík s pomocníkmi. Bola to už generácia, do ktorej patril A. Grom, M. Gajdošík a ďalší. Dosť dobre to zachytili a vydali, hoci vtedy o magnetofónoch nebolo ešte ani chýru. Dodnes som sa nedozvedel, po čom tie skriptá predávali...
Správa, že sa VŠPLI v Košiciach ruší a z poľnohospodárskej fakulty sa utvára samostatná Vysoká škola poľnohospodárska so sídlom v Nitre, nás zastihla nepripravených. Podľa toho, ako som poznal mentalitu vtedajšej Nitry, som vedel, že Nitrania nebudú veľmi nadšení tým, že sa tu ustanoví vysoká škola. Keďže sa tu nič nové nepostavilo, škola sa musela sťahovať do existujúcich budov, zariadení a bytov. Začínali sme rozptýlení tuším na dvanástich miestach. Výučba na VŠP v Nitre začínala v roku 1952/53 so 455 študentmi. V tom čase ju zabezpečovalo jedenásť katedier, 56 pedagogických a 161 ostatných pracovníkov.
Budovanie VŠP v Nitre, jej umiestnenie a výstavba objektov má svoju históriu, ktorú sme tvorili spolu s desiatkami a stovkami zainteresovaných ľudí. Nebolo to také ľahké, veď obrovský boj sme museli zvádzať napríklad o to, aby sa vysoká škola mohla budovať na ľavom brehu rieky Nitry. Pretláčal som názor, že každé mesto, čo má rieku, je vtedy pekné, keď je rozložené na jej obidvoch stranách. Trval som na tom, aby areál bol umiestnený v takej polohe, ktorá poskytovala predpoklady pre ďalší rozvoj vysokej školy. Dlhé boli aj rozhovory s architektmi o podobe budúceho areálu.
S rozvojom vysokej školy bol spätý i rozvoj vedeckovýskumnej základne a publikačnej činnosti. Poľnohospodársky výskum sa tu vlastne iba začínal. Prvú vedeckú konferenciu na tému Teória a prax vysokých úrod sme zorganizovali 26. marca 1960. Ňou sme vlastne založili tradíciu vedeckých konferencií na rovnomennú tému, ktoré sa potom už uskutočňovali pravidelne.
Postupne sme začali chodiť na rozličné sympóziá a konferencie do zahraničia, prostredníctvom publikácií a vedeckých periodík sme sa dostávali aj na medzinárodné fóra. V období, keď som bol rektorom, som vynakladal intenzívne úsilie na nadviazanie kontaktov so sesterskými vysokými školami a poľnohospodárskymi fakultami v krajinách RVHP. Z kapitalistických krajín sme mali veľmi dobré kontakty s Poľnohospodárskou univerzitou vo Wageningene v Holandsku. Utvorili sa podmienky na lepšiu výmenu informácií, čo poslúžilo k prenikaniu našej vedy za hranice a otváralo nám okná dokorán k svetovému fondu vedeckých poznatkov. A to je, myslím, základ, na ktorom sa môže rozvíjať tvorivé myslenie a vedecká spolupráca každej vysokej školy.
