Počas jarných dní sa vracajú do svojich rodísk vtáky, ktoré strávili zimu v južných krajinách. Vďaka teplému počasiu už koncom februára spievali škovránky, škorce a drozdy plavé. Ďalšie prilietli bociany biele a čierne, vlha hájová, kukučka, strakoše, drozdy, cíbiky a lastovičky.
Čím je fascinujúce sťahovanie vtákov a aký je stav vtáčej populácii u nás, sme sa spýtali zoológa, Ing. VLADIMÍRA ELIÁŠA z Katedry environmentalistiky a zoológie.
Na Zemi žije takmer 9-tisíc vtáčích druhov. Svoj domov na Slovensku má okolo 220 hniezdiacich druhov, pričom niektoré sa na zimu sťahujú do teplejších krajín. Naopak, niektoré k nám v zime prilietajú zo severných krajín. Za posledných 30 rokov pozorujeme u nás mierny pokles stavov vtáčej populácie. Na Slovensko prilieta každoročne z Afriky a Ázie približne 30 miliónov vtákov, z toho - asi dve tretiny v apríli. Migráciu vyvoláva striedanie ročných období. Snáď najzaujímavejšia je vynikajúca schopnosť vtákov orientovať sa v priestore.
Vo vedomí mnohých ľudí sa jar spája s návratom lastovičiek. Akú vzdialenosť musia prekonať, aby sa k nám dostali?
Lastovička domová k nám prilieta v období od 15. do 21. apríla zo strednej alebo južnej Afriky, čiže prekonáva vzdialenosť 4- až 6-tisíc kilometrov. Vyhľadáva otvorenú krajinu, lebo hmyz loví počas letu. Belorítka hniezdi na priečeliach domov, pod strechou alebo pod mostom, ale aj v maštaľných priestoroch, kde je dostatok hmyzu.
Čo vplýva na udržanie lastovičej populácie a ktorý druh je najviac ohrozený?
V súčasnosti je viacero nástrah, ktoré negatívne vplývajú na udržanie ich populácie. Jedna z príčin celoeurópskeho poklesu tohto najpopulárnejšieho posla jari je výstavba moderných stavieb a zmenšujúci sa počet lokalít vhodných na hniezdenie. Žiaľ, každoročne sa stretávame s tým, že ľudia zhadzujú lastovičkám hniezda najmä preto, že ich nechcú mať na nových stavbách, alebo im prekáža vtáčí trus. Ničenie hniezd je však nelegálna činnosť, a ak bude tento nepriaznivý trend pokračovať, môže sa stať, že o niekoľko desaťročí budú lastovičky patriť do kategórie vzácnych a ohrozených druhov našej fauny. V súčasnosti je lastovička i belorítka domová chránená, pričom hodnota jedinca alebo jeho vývinového štádia je 5-tisíc korún. Pri zničení celej hniezdnej kolónie môže škoda presiahnuť aj stotisíc korún. Páchateľom hrozí trestné stíhanie vo veci trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov. K miernemu poklesu lastovičej populácia však u nás prispel aj moderný spôsob likvidácie hmyzu. Na Slovensku sú tri druhy lastovičiek - lastovička domová, belorítka domová a brehuľa hnedá. Táto hniezdi odlišným spôsobom, nestavia si hniezdo, ale hrabe asi meter hlbokú noru v piesčitých pôdach. Z uvedených troch druhov je najviac ohrozená. Brehule hniezdia aj v Nitrianskom okrese, v obci Zbehy.
Koľko mláďat vyvádzajú lastovičky ročne a čo ich stimuluje k znáške?
K znáške a k rozmnožovaniu ich stimuluje dĺžka svetelného dňa. Svoje mladé - zvyčajne 4 až 6 mláďat - vyvádzajú dvakrát ročne, koncom mája a potom v júni či júli, pretože nemajú dlhé sedenie, asi 14 - 16 dní a 2 až 3 týždne kŕmia. Mláďatá, ktoré sa už začnú samé starať o seba, dokrmujú. Tie mláďatá, ktoré sa u nás vyliahnu, sa do pôvodného hniezda alebo tej istej oblasti nevracajú. Na pôvodné miesto sa vracajú len dospelé jedince. Zistilo sa to už v roku 1700, keď sa začalo s obrúčkovaním vtákov.
Z teplých krajov sa k nám vrátili aj spevavce. Aj keď niektoré u nás zimujú, väčšina odlieta do teplých krajov. Koľko druhov je u nás evidovaných?
Na Slovensku máme najväčšiu škálu spevavcov - okolo 70 druhov. Prezimujú u nás stehlíkovce a viaceré pinkovité - stehlík pestrý, zelený, čečetavý, stehlík konôpkar, hýl, čížik, pinky - lesná a severská, vrabce, domový a poľný i sýkorky. Náš najznámejší spevavec, slávik krovinový, odlieta a vracia sa koncom apríla, začiatkom mája. V tomto období môžeme počuť jeho spev cez deň aj v noci. Spevom si totiž značí teritórium a vytláča protivníka.
Zmenilo sa niečo v migrácii vtákov v poslednom období?
Za posledné desaťročia neboli zaznamenané nijaké zmeny. Vtáci odlietajú počas zimných mesiacov do oblastí, kde majú dostatok potravy. Dôležité je však pripomenúť, že následkom chemických posypov u nás, ako aj v iných krajinách EÚ, za posledných 20 rokov takmer vymizli bežné druhy poľných vtákov, ako sú jarabice a prepelice.
RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
Piesne rodičov sa naučia spievať až neskôr. Tvrdia to vedci z Inštitútu technológií v Massachusetts. Odhalili, že spev mladých a dospelých spevavcov sa riadi dvoma rozdielnymi motorickými prepojeniami, ktoré sú funkčné počas odlišných štádií vývoja. Neplatí teda, že ide len o jednu schopnosť mozgu, ktorá sa dospievaním vyvíja. Zistenie by mohlo viesť k lepšiemu pochopeniu nedospelého správania sa vtákov, ale aj ľudí. A to aj napriek tomu, že vývoj ich mozgových funkcií je odlišný. Učiace sa vtáky prepojenia v mozgu stratia, keď sa naučia spievať. Ľudia sa, naopak, učia po celý život.
