POSTREHY Z JARNEJ EXKURZIE
Príslovím "lepšie raz vidieť ako veľakrát počuť" vítal hŕstku študentov 2. ročníka Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva doc. Ing. IVAN LUKÁČIK, CSc., riaditeľ arboréta Borová hora vo Zvolene. Celodenná zelená túra, presnejšie odborná exkurzia na tému ihličnaté a vždyzelené dreviny v sadovníckej tvorbe, riaditeľove slová potvrdila.
Prvá zastávka
Arborétum Borová hora je unikátne vedecko-pedagogické pracovisko našej partnerskej Technickej univerzity vo Zvolene. Podľa slov riaditeľa sa od iných podobných líši tým, že sa sústreďuje najmä na domácu autochtónnu flóru Slovenska, strednej Európy či Karpatského oblúka. Bolo založené v roku 1965, na ploche 50 hektárov a návštevníci sa tu môžu pokochať zbierkou drevín, kolekciou ruží a zbierkou kaktusov a sukulentov.
Zatiaľ čo laika upúta najmä krása a vôňa flóry prebúdzajúcej sa jarnej prírody, mladí odborníci si všímajú iné kritériá. Širokú individuálnu a geografickú premenlivosť drevín, ich habitus, ale aj to, či sa introdukovaným druhom u nás darí. A keď nie, prečo? Náš sprievodca, JÁN JELOK, sype údaje z rukáva. Dôverne sa pozná s každým stromom, kríkom. Občas sa potmehúdsky usmeje a hodí do pléna aj otázku: prečo je tento list taký a nie onaký, čo zapríčiňuje hadovité skrútenie konárov, viete, na čo je vhodná čarodejná metla a podobne. Malý test...a ja, laik, mimovoľne sledujem reakciu študentov. Je to barometer ich záujmu o odbor, ktorý si zvolili. Foťáky cvakajú a bloky sa plnia zápiskami, pretože v internátnej izbe a pri počítači bude vznikať správa o tejto študentskej "služobnej ceste".
Zastavujeme sa pri záhonoch ruží a ľutujeme, že ešte nenadišiel čas ich kvitnutia. Zato sa od nášho sprievodcu dozvedáme niečo z ružiarskej teórie. Uchovávajú tu cennú zbierku ruží šľachtiteľa Rudolfa Geschwinda. Pôsobil v neďalekej Krupine pred vyše sto rokmi ako lesmajster, ale jeho láskou bolo šľachtenie ruží. Sadové aj čajové, nielen krásne, ale aj odolné voči chorobám a mrazuvzdorné, čiže vynikajúci základný materiál pre novošľachtenia. Aj preto si túto zbierku na Borovej hore vážia ako oko v hlave. Veď i dnes je záujem o jedince z nej nielen u nás, ale aj v cudzine. Takže, kúsok živého a nádherného kultúrneho dedičstva...Od ruží vedie naša cesta ku skleníkom s kaktusmi a sukulentmi. Pichľavá krása viac ako 500 taxónov pôvodom zo Strednej Ameriky a Mexika má tu takisto svojich fanúšikov.
Druhá zastávka
Lesnícke arborétum v osade Kysihýbel pri Banskej Štiavnici. Jedinečná pokusná plocha s porastom rýchlorastúcich cudzokrajných drevín, sekvojovcov mamutích a ďalších druhov domácich a cudzokrajných drevín. Čaká tu na nás Ing. ŠTEFAN RUSKO z Výskumného ústavu lesníckeho vo Zvolene a rozpráva o histórii aj súčasnosti. Na bývalom pasienku s rozlohou necelých 8 hektárov, ktorý v roku 1900 dostal od mesta, založil profesor baníckej a lesníckej akadémie J. Tužoň toto arborétum. Je zaujímavé, že ho rozdelil na 350 štvorcov s rozmermi 15-krát 15 metrov a na každú plôšku vysadil iný druh dreviny, jedľu, smrek, borovicu, dub a javor. Tužoňovi nástupcovia v tejto práci pokračovali, v prospech pestovateľov lesa. Z pôvodnej výsadby sa tu dnes nachádza asi 350 druhov. I príroda so svojimi vrtochmi zanechala stopu na týchto, dnes už ozrutných stromoch. Veľké sucho v roku 1911, ale aj tuhá zima v roku 1928 a 1929 s mínus 38 stupňami, sneh a zima v roku 1985, ale aj veterná kalamita z roku 1991 napáchali nenahraditeľné škody. Nemenej zaujímavá bola pre študentov aj informácia o hybridizácii jedlí, ktorú od roku 1969 realizoval Ing. Greguš. Reagoval tak na ústup tohto druhu v Európe a myšlienka kontrolovaného opeľovania mala byť liekom na tento problém. Z tejto práce vzniklo až 71 kombinácií jedincov...a v korunách stromov si svoju prácu bez oddychu vykonáva doktor ďateľ...
Zastavenie tretie
V banskoštiavnickej botanickej záhrade pri strednej škole, ktorá vychováva budúcich lesníkov. Neviem, či je to zamračenou oblohou, alebo už aj únavou, ale pôsobí na nás, jemne povedané, zanedbaným dojmom. I keď pod korunou stromových obrov je čo vidieť a obdivovať. Možno sa táto záhrada aj historická budova slávnej školy dočká lepších čias. Určite by si to zaslúžili... zhodujeme sa na tom všetci, študenti aj pedagógovia, ktorí ich exkurziou sprevádzajú: Ing. KATARÍNA ROVNÁ, PhD. a Ing. JÁN KOLLÁR. Aj RNDr. FRANTIŠEK MERCEL, CSc., z Ústavu ekológie lesa SAV, ktorý bol naším tretím spoločníkom. Nezabudne pripomenúť, aká prospešná a užitočná je spolupráca ústavu s našou záhradníckou fakultou. Dobre počuť!
KATARÍNA POTOKOVÁ
Na exkurzii v arboréte Borová hora
