Návštevy čínskych univerzít, výskumných pracovísk a stretnutia s čínskymi kolegami sú vždy veľmi inšpiratívne. Čína je v súčasnosti synonymom zmien. Tie vidno v každodennom živote. Mení sa obsah, forma a samozrejme aj život na univerzitách a výskumných pracoviskách. Do popredia vystupuje zvyšovanie intelektuálneho pozadia činností, rozvoj kreativity, jej zviditeľňovanie.
Už pri krátkodobej návšteve univerzity je neprehliadnuteľná aktuálnosť, ambicióznosť a merateľné výsledky. Na chodbách inštitútov a v laboratóriách visia na nástenkách špičkové publikácie pracovníkov, aby vedel o nich nielen malý okruh ľudí, ale aj študenti. Vzdelávanie je založené na novom poznaní. Teda inšpirácie pre študentov sú na každom kroku. Plné posluchárne korelujú s preplnenými čitárňami pre stovky študentov.
Využíva sa všeobecne platný a jednoduchý mechanizmus. Počiatočná vízia a nápady prerastajú v projekt, a ak sú ciele dostatočne náročné, vzniká nová moderná realita. Keď sa stretajú slová, činy a správni ľudia, všetko sa to spája do interakcie a tá sa transformuje do nového stavu - do objavných poznatkov a publikácií v najprestížnejších svetových časopisoch, patentov, inovácií a nových prednášok pre študentov. Ukazuje sa, že je možné súťažiť s najlepšími. Čína je krajinou veľkých možností a ten koho osloví, a kto ju chce poznať hlbšie, tam nájde takmer všetko. Aj preto sa do tejto krajiny rád vraciam, lebo každá návšteva prináša nové stretnutia a nové poznanie.
Základy spolupráce s partnermi z Poľnohospodárskej univerzity (PU) v Shandongu boli položené už pred takmer 15 rokmi, keď bol schválený prvý bilaterálny vedeckovýskumný projekt medzi tímami z Katedry fyziológie rastlín SPU a Ústavom botaniky Čínskej akadémie vied v Pekingu. V tomto období tam absolvoval postdoktorandský pobyt Xinghong Yang, ktorý sa zaujíma o suchovzdornosť pšenice a fotosyntézu. V súčasnosti je profesorom biológie rastlín práve na PU v Shandongu a patrí k významným osobnostiam v oblasti rastlinných vied. Táto univerzita má asi 35-tisíc študentov, z toho vyše 3 500 doktorandov.
Atraktívne pracoviská priťahujú tvorivých študentov, ktorí riešia a zviditeľňujú úspešné projekty. V Číne sa kladie dôraz na vedeckú prax a získavanie zručností v laboratóriách. Už študenti magisterského, často aj bakalárskeho štúdia, sa učia písať publikácie, pričom študenti magisterského štúdia musia mať publikácie pred ukončením štúdia. Doktorandi musia publikovať v medzinárodných časopisoch s vysokým impakt faktorom ako prví autori. Študentov však náročné kritériá neodrádzajú. Hľadajú v tom sebarealizáciu, a tiež si tým otvárajú vlastnú cestu do budúcnosti v konkurenčnom prostredí. Nestačí im iba mať diplomy zo štúdia, potrebujú aj vedieť. Zvyšujú si pravdepodobnosť úspešnosti na trhu a všeobecne sa rešpektuje, že vzdelaní ľudia vedia efektívnejšie využiť peniaze pre úspešné riešenie problémov.
Prof. X. Yang vedie laboratórium v oblasti výskumu tolerancie rastlín na abiotické stresové faktory u rôznych poľnohospodárskych plodín a tematicky rozvíja podobné smerovanie, ktoré sa premieta aj do výučby. Naša vzájomná spolupráca je teda širokospektrálna a prináša svoje ovocie. Je potešujúce, že je záujem o naše témy. Projekt Erasmus otvára dvere čínskym aj slovenským študentom, možnosť vyskúšať si prostredie partnerskej inštitúcie – navštíviť prednášky a čitárne, pracovať v laboratóriách, stretnúť sa s predstaviteľmi vedy. Mňa osobne bavia stretnutia so študentami, pretože čínsky študent je zvedavý. Študenti na bakalárskom štúdiu majú skôr záujem o poznanie krajiny, systému štúdia, života študentov a možnosti, ktoré ponúka EÚ alebo Slovensko pre zahraničných študentov. Magisterskí študenti a doktorandi sa zaujímajú viac o prácu v laboratóriách, používané metódy a úspešnosť v publikovaní. Najlepší dostávajú priestor a zostávajú, najlepší z najlepších neskôr vedú tímy, tie najlepšie tímy priťahujú najlepších študentov a progres je zákonitý. Zdá sa, že má zmysel študovať a objavovať nové veci. A projekt Erasmus je správna cesta pre hľadanie nových inšpirácií.
Prof. Marián Brestič, FAPZ
"Mňa osobne bavia stretnutia so študentami, pretože čínsky študent je zvedavý", hovorí prof. Marián Brestič
V Číne sa kladie dôraz na vedeckú prax a získavanie zručností v laboratóriách
Foto: archív MB