Slovania zvykli svojich hostí vítať chlebom a soľou. Bol to obrad, pri ktorom gazda držal drevenú dosku, na ktorej ležal čiastočne prikrytý peceň chleba a vedľa neho nôž. Hosť vzal nôž a pohybom jeho špičky nad chlebom naznačil krížik. V smere hodinových ručičiek odkrojil krajec, medzi prsty pravej ruky vzal štipku soli a posypal ňou odlomený kus a vložil do úst.
Chlieb je základnou potravinou človeka už po tisíc generácií.
Svetový deň chleba
Súčasná moderná výživa chápe postavenie chleba dokonca symbolicky. Aj preto bol Svetový deň chleba stanovený na ten istý deň ako Svetový deň výživy 16. októbra. Podľa štatistík FAO sa ročne vo svete vyrobí 350 miliónov ton chleba. U nás je ročná spotreba chleba asi 40 kg na osobu. Kým v minulosti bola vo svete ročná spotreba chleba na jedného konzumenta takmer 80 kg, toto množstvo sa v mnohých krajinách zredukovalo o viac ako polovicu. Príčinou je čiastočne väčší výber pekárskych výrobkov, ktoré nahrádzajú chlieb na našich stoloch, ale v posledných desaťročiach sa do popredia dostávajú aj nutričné a zdravotné faktory. V mnohých prípadoch je konzumácia chleba spájaná s narastajúcou telesnou hmotnosťou. V dôsledku toho je chlieb zatracovaný a vylúčený z mnohých stravovacích modelov. Aj keď v niektorých prípadoch je táto obava opodstatnená, pri správnych stravovacích návykoch a dodržaní zásad racionálnej výživy a hlavne kvantity, nemožno chlieb považovať za primárnu príčinu nadhmotnosti či obezity, hlavne pri skutočnosti, že spotreba chleba celosvetovo klesá, avšak prevalencia obezity stúpa. V neposlednom rade je za podstatné vylúčenie tradičného chleba a pekárskych výrobkov z jedálneho lístka zodpovedný lepok a obavy z neho. Bezlepková strava je určená primárne pre pacientov s diagnostikovanou celiakiou. Pre takýchto ľudí je bezlepková strava, alebo inak nazývaná aj bezgluténová, jedinou formou liečby po zvyšok života. Súčasné trendy ukazujú, že po bezlepkovej strave siahajú aj ľudia bez potvrdenej celiakie alebo inej formy pšeničnej senzitivity. Ide o ľudí, ktorí sa pre takýto typ stravovania rozhodli na základe osobného rozhodnutia, lebo po vylúčení chleba, pečiva, resp. lepku, pociťovali zmiernenie alebo vytratenie zdravotných ťažkostí či porúch. Mnohí sa pre bezlepkovú stravu rozhodnú práve kvôli výskytu celiakie v najužšom príbuzenstve. Avšak mnohí konzumenti sa pre bezlepkovú stravu rozhodnú v rámci zmeny životného štýlu. Neexistujú ale žiadne potvrdzujúce údaje o zdravotných prínosoch dodržiavania bezlepkovej diéty u inak zdravých konzumentov. Táto diéta je striktne určená len pre pacientov s celiakiou. Výskumy dokonca potvrdzujú nevhodnosť bezlepkovej diéty u všeobecne zdravej časti populácie. Ani preventívne dodržiavanie bezlepkovej diéty s víziou odvrátenia choroby nemá význam, najmä jej dlhodobé dodržiavanie môže spôsobiť určité zdravotné riziká ako deficit niektorých makro- a mikronutrientov (vitamíny skupiny B, D, železo, zinok, vláknina, bielkoviny atď).
Úcta k chlebu v rámci Týždňa vedy a techniky
Úcta k chlebu sa v posledných rokoch, žiaľ, vytratila. Asi so stratou ruky, ktorá bochník starostlivo hladila, a ktorá na jeho rube podľa rímskeho zvyku naznačila krížik, alebo sa naň svojím vlastným znakom podpísal ten, ktorý ho vytvoril. Aj preto sa 7. novembra v rámci Týždňa vedy a techniky uskutočnila sprievodná akcia Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov a Fakulty biotechnológie a potravinárstva s názvom „Chlieb náš každodenný daj nám dnes“. V rámci podujatia boli prezentované tradičné chleby pšenično-ražné, ražné, zemiakové, špaldové, ale aj sójové, tekvicové a bezlepkové. Prezentované pekárske výrobky boli pripravené na Katedre skladovania a spracovania rastlinných produktov FBP, ale mnohé z nich pochádzali z domácej produkcie našich študentov a kolegov – zamestnancov SPU, a tiež sponzorských pekární – Penamu, Kočkovskej pekárne a pekárne Sztiszkala B&N. Návštevníci mali možnosť ochutnať rôzne druhy chleba, slaného a sladkého pečiva, pričom najväčší záujem bol o kváskový chlieb, po ktorom je čoraz vyšší dopyt. Nechýbali ani zaujímavé recepty a ukážky využitia chleba na spoločenských akciách vo forme chlebových tort a chuťoviek s rôznymi nátierkami, bravčovou masťou a cibuľou, ale aj s medom a domácimi džemami. Záujem bol aj o prezentovaný stredomorský spôsob konzumácie chleba máčaného v olivovom, makovom, či horčicovom oleji. Návštevníci sa mohli okrem iného dozvedieť aj zaujímavosti o technológii výroby chleba, nutričnom zložení pekárskych výrobkov a o ich slovenskej a celosvetovej spotrebe. Zámerom podujatia bolo okrem iného zapojiť do propagácie pekárskych produktov aj študentov oboch participujúcich fakúlt. Študenti FBP 1. a 2. ročníka (Bc.) študijného programu potraviny a technológie v gastronómii spolu so študentmi 2. ročníka (Ing.) ŠP technológia potravín pod vedením Ing. Anny Kolesárovej, PhD., a študenti 3. ročníka (Bc.) a 2. ročníka (Ing.) ŠP výživa ľudí pod vedením Ing. Martiny Gažarovej, PhD., sa aktívne zhostili svojej úlohy a tvorivosťou a šikovnosťou veľkou mierou prispeli k realizácii podujatia na kvalitnej úrovni.
Z výsledkov ankety
Súčasťou akcie pre tých odvážnych bolo aj antropometrické meranie zloženia tela a anketa, v ktorej sa nám podarilo osloviť 96 respondentov, prevažne študentov SPU. Zistili sme, že medzi oslovenými je najväčší záujem o konzumáciu pšeničného, pšenično- ražného a celozrnného chleba. Kupujú ho zväčša vcelku alebo už nakrájaný, pričom v otázke balenia kupovaného chleba nebol výrazný rozdiel. Oslovení kupujú chlieb najčastejšie v lokálnych pekárňach a supermarketoch, nezaostávali ani hypermarkety, pričom 14 % opýtaných si pravidelne pečie chlieb aj doma. Z pečiva jednoznačne dominoval dopyt po rožkoch a obľúbené sú aj kaizerky, z jemného pečiva respondenti najviac konzumujú vianočku a croissanty. Zaujímalo nás, aká vlastnosť chleba je pre konzumentov najdôležitejšia. V našom prieskume sme zistili, že najväčší dôraz sa kladie na čerstvosť a chuť, pričom nutričná hodnota zaujíma len 8 % opýtaných. O dopekanom pečive počulo 66 % respondentov a väčšina z nich ho aj kupuje. Prevažná väčšina nami oslovených respondentov (89 %) vôbec nemá záujem o konzumáciu bezlepkového chleba či pečiva. Zaujímavosťou bolo aj zistenie, že u mladých ľudí dominuje predovšetkým dopyt po sladkom jemnom pečive v podobe croissantov, donutov, šišiek a muffinov, kým u starších sa preferencia sústredila na domáci, najmä kváskový (67 %) a pšenično-ražný chlieb kupovaný prevažne v celku (76 %). Rozdiely medzi generáciami boli badateľné aj v otázke vlastností chleba, pretože kým mladšiu vekovú kategóriu zaujíma najviac chuť a čerstvosť, u tých starších sa kladie dôraz predovšetkým na kvalitu (76 %), zloženie a v poslednej dobe aj krajinu pôvodu.
