novou profesorkou na Technickej fakulte
Čím je pre vás práca v akademickom prostredí atraktívna?
Keby som mala začať trošku s nadsázkou, tak je najmä tým, že pracujem s mladými ľuďmi, vďaka ktorým – ako sa hovorí – akademickí pracovníci nestarnú, čo je pre mňa ako ženu veľmi zaujímavá predstava :-).Je pravda, že práca v akademickom prostredí je náročná. Prináša však každodenné výzvy, vďaka ktorým ju nemožno považovať za stereotypnú, čo je z môjho pohľadu veľmi dôležité. Mám technické vzdelanie a celý môj profesionálny život sa spája s technikou a technológiami, prudký rozvoj ktorých už takmer nestíhame sledovať. Objavovať nové veci, vzťahy medzi nimi, spoznávať nových ľudí, diskutovať s kolegami z rôznych kútov sveta, to je niečo, čo umožní len práca v akademickom prostredí. V neposlednom rade sú to študenti. Je príjemné sledovať, ako z nesmelých prvákov, takmer ešte detí, aj vďaka nám vyrastú úspešní mladí ľudia, ktorí sa k nám ešte aj po rokoch hlásia, či už pri náhodnom stretnutí na ulici, alebo s ponukou na spoluprácu.
Ako by ste charakterizovali vaše odborné vedecké zameranie pre záujemcov mimo vášho odboru?
Vzdelaním som elektrotechnická inžinierka so zameraním na elektroniku a elektronické počítače, takže moje odborné aktivity sa spájajú najmä s aplikáciou prostriedkov informačno-komunikačných technológií, automatizáciou a riadením procesov v poľnohospodárskej výrobe. Čiže hľadáme spôsoby ako pomocou moderných technológií – počítačov, riadiacich programov či robotov alebo dronov – zvýšiť kvalitu pestovaných plodín, zmenšiť negatívne dopady ťažkej poľnohospodárskej techniky na životné prostredie, znížiť množstvo aplikovaných ochranných chemikálií, alebo zefektívniť proces umelého zavlažovania. Za svoju srdcovú záležitosť považujem modernizáciu vzdelávacieho procesu, vývoj e-learningových aplikácií a tvorbu online nástrojov vzdelávania. Som súčasťou medzinárodných tímov, ktoré vytvárajú virtuálne vzdelávacie prostredia využívajúce princípy gamifikácie a kde sa študenti učia napríklad fyzikálne zákony či základom podnikania formou hry.
Ako veda obohacuje váš život?
Veda a prírodné zákony ma odmalička fascinovali a už ako dieťa som „asistovala“ pri vedeckých výpočtoch realizovaných jedným z prvých samočinných počítačoch v ČSSR, ktorý bol inštalovaný na vtedajšej VŠP, bola som aj členkou astronomického krúžku. Aj dnes, pri každom svojom lete, s obdivom sledujem ako vďaka prírodným zákonom dokáže taký Boeing 747 vzlietnuť. Som presvedčená, že len vďaka vede sa ľudstvo posúva dopredu - stačí spomenúť napríklad Archimeda, Galilea Galileiho, Isaaca Newtona, Jamesa Watta, Charlesa Darwina, Alberta Einsteina či Alana Turinga a uvedomiť si, že bez nich by možno dnešný svet vyzeral úplne inak. Mne osobne veda pomáha poznávať nových ľudí, porozumieť iným kultúram, učí ma pokore, tolerancii a umeniu diskusie. Aj vďaka práci na rôznych vedeckých projektoch a účasti v medzinárodných vedeckých tímoch mám možnosť stretávať sa s ľuďmi, ktorí výrazne prispievajú k rozvoju poznania.
O potrebe kvalitného vysokoškolského vzdelania sa hovorí veľa a pri rozličných príležitostiach. Viac ako slová sú potrebné skutky. Čo by mala univerzita robiť pre skvalitnenie vzdelávania a vedeckého výskumu?
Ponúka sa veľmi jednoduchá odpoveď – prijímať kvalitných uchádzačov o štúdium, neustále zvyšovať odborné kompetencie jednotlivých pedagógov a zlepšovať technické podmienky vzdelávacieho procesu. Kým splnenie druhej a tretej podmienky je v silách univerzity či fakulty, splnenie tej prvej je výzvou pre celú spoločnosť. Žiaľ, dnes je „in“ mať bohatstvo hmotných statkov, nie byť bohatý duchom. Kým sa nezmení postoj spoločnosti ku vzdelaniu a vzdelaným ľuďom, nemôžeme očakávať zvýšenie kvality študentov. Na druhej strane si však aj vzdelávacia inštitúcia musí uvedomiť, že spôsob vzdelávania má byť v súlade s rozvojom technológií. V súčasnosti učiť rovnakým spôsobom ako pred 25 rokmi je neudržateľné. Dnešná generácia mladých ľudí si encyklopedické informácie „vygúgli“ raz-dva. Musíme ich naučiť informácie filtrovať, spájať súvislosti, premýšľať o problémoch a nebáť sa navrhovať vlastné riešenia, nech by boli akokoľvek v tom momente nezmyselné. Ak toto dokážeme, nemusíme sa báť, že sa naši absolventi nedokážu na trhu práce uplatniť. Pokiaľ ide o skvalitnenie vedeckého výskumu, žiaľ, bez peňazí to nepôjde. Nechcem hovoriť o spôsobe financovania vedy na Slovensku – všetci dobre poznáme jeho silné aj slabé stránky. Zaujímavé možnosti však ponúkajú rôzne grantové schémy Európskej únie. Vieme o nich, a čo je pozitívne, skúšame ich aj využívať. Žiaľ, v nedostatočnej miere. Od roku 2014 hodnotím podané aj realizované projekty v rámci programu Horizont 2020 a nestretla som sa s jediným projektom, v ktorom by bola zapojená inštitúcia zo Slovenska. Nehovorím, že sa do projektov nezapájame, ale zapájame sa málo. Na jeden úspešný projekt treba napísať (takmer) desať neúspešných. Koľko kolegov to po prvom neúspechu vzdá? Lebo veď treba učiť v rozsahu ako na strednej škole, treba spraviť verejné obstarávanie na kúpu letenky, pripraviť takú alebo onakú prílohu a na ďalší projekt či úpravu neúspešného podľa pripomienok hodnotiteľa už neostanú sily ani čas... Na tomto mieste by som chcela oceniť prístup vedenia Technickej fakulty, ktoré dokázalo na fakulte vytvoriť podmienky na podporu tímov pracujúcich na príprave a realizácii vedeckých aj vzdelávacích projektov.
Keby ste mali vymenovať tri míľniky vo svojom živote, ktoré by to boli?
Určite je to šťastie v osobnom živote. Detstvo, keď moji rodičia trpezlivo odpovedali na všetky tie otázky „prečo“, čím určite podporili môj záujem o to, ako veci a svet fungujú. Je to môj manžel a moje deti, ktorí statočne tolerujú, že kvôli svojej práci som s nimi málo a keď som doma, často dorábam pracovné resty namiesto toho, aby som sa venovala im. Rada uvádzam aj môjho učiteľa fyziky na gymnáziu, ktorý svojím spôsobom učenia – žiadne memorovanie, ale pomocou názorného obrázku, animácie či pokusu vysvetliť aj zložité fyzikálne javy – spôsobil, že som sa rozhodla ísť študovať techniku. A nakoniec je to kolektív Katedry elektrotechniky, automatizácie a informatiky. Som veľmi rada, že som hneď po promócii mohla nastúpiť na vtedajšiu Katedru elektrotechniky a automatizácie. Jej členovia sa nemalou mierou podieľali a podieľajú na mojich pracovných úspechoch.
