S cieľom poskytnúť priestor na diskusiu o pozemkových úpravách z pohľadu ich potenciálu a benefi tov, reálnej využiteľnosti spoločenského a ekonomického dosahu a dopadu na životné prostredie, SPU v Nitre a Komora pozemkových úprav SR organizovali 11. - 12. októbra medzinárodnú vedeckú konferenciu Slovensko - krajina neznámych vlastníkov.
V diskusnom okrúhlom stole, v ktorom počas prvého dňa vystúpila aj ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná, mali možnosť prezentovať svoje názory na danú problematiku zástupcovia stavovských organizácií, komôr, samospráv, združení, výskumných ústavov, podnikov a súkromnej praxe. Odborné podujatie otvorila rektorka SPU doc. Klaudia Halászová. Uvítala, že účastníci konferencie sa na pôde SPU, ktorá sa zaoberá vzdelávaním, výskumom a inováciami aj v oblasti danej problematiky, pokúsia formou diskusie hľadať odpovede na aktuálne otázky.
O súčasnom zložitom stave pozemkového vlastníctva na Slovensku a príprave návrhov riešení rozdrobenej pozemkovej držby informovala ministerka G. Matečná. Ako povedala, súčasný stav pozemkových vzťahov bráni ďalším investíciám, komplikuje a predlžuje stavby vo verejnom záujme. Prevláda rozdrobenosť vlastníctva pôdy a nevyjasnené vzťahy medzi vlastníkmi a užívateľmi. Informovala, že na Slovensku je v súčasnosti 8,4 miliónov vlastníckych parciel, 4,4 milióna evidovaných vlastníkov pozemkov a 100,7 milióna spoluvlastníckych vzťahov. Priemerný počet spoluvlastníkov na jednu parcelu je 11,93 a jeden vlastník v priemere vlastní 22,74 parciel. Systémovým riešením sú pozemkové úpravy, ktoré môžu priniesť poriadok vo vzťahoch, skrátiť lehoty konaní, ale aj ušetriť nemalé prostriedky. Ako uviedla ministerka, doteraz bolo ukončených len 418 komplexných a 91 jednoduchých pozemkových úprav (PÚ) z celkového počtu 3 559 katastrálnych území. Cieľom je urýchliť a zefektívniť tento proces. V praxi to znamená inštitucionálne zabezpečiť pozemkové úpravy naprieč viacerými ministerstvami, zadefinovať kompetencie, pripraviť legislatívne a technické predpisy. Ministerstvo pripravuje analýzu, ktorá má stanoviť poradie katastrálnych území, v akom sa budú pozemkové úpravy vykonávať. Kritériami budú najmä rozdrobenosť, počet užívateľov, poberateľov podpôr či nájomcov. Podľa slov ministerky, treba si stanoviť reálne ciele. „Z kapacitných dôvodov možno začať proces sceľovania v 120 katastrálnych územiach ročne, to znamená že celý proces by trval asi 30 rokov. Dôležité je zabezpečiť stabilný prísun financií, ktorý sa na 30 rokov odhaduje na 800 – 850 miliónov eur.“ Ministerstvo pôdohospodárstva už vyhlásilo verejné obstarávanie, ktoré vytvorí priestor pre vykonávanie komplexných PÚ vo viac ako 160 katastrálnych územiach. „Alokovaných je viac ako 44 miliónov eur z PRV,“ povedala šéfka agrorezortu. Tiež avizovala aktualizáciu Koncepcie usporiadania pozemkového vlastníctva, ako aj to, že budú žiadať, aby koncept bol záväzný aj pre ďalšie vlády.
Ako konštatoval predseda Komory pozemkových úprav SR Vladimír Uhlík, zákon o pozemkových úpravách vznikol v roku 1991 a mal ambíciu zrealizovať za necelých 30 rokov takmer celé Slovensko, realita je 12 % územia SR. „Štátna správa sa na tomto úseku veľmi často reorganizovala, to nie je šťastné riešenie, privítali by sme špecializovanú štátnu správu,“ povedal V. Uhlík. O skúsenostiach poľnohospodárov s PÚ, o tom, že rozdrobenosť pôdy spôsobuje veľké problémy aj mladým farmárom, hovoril predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Emil Macho. Okrem iného zdôraznil, že vlastníctvo má zaväzovať. „Majiteľ pôdy má nielen právo, ale aj povinnosť starať sa o pôdu, aby nebola erózna a mala kvalitatívne hodnoty.“
Podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska a predseda komory obcí Ľubomír Lőrincz akcentoval, že pre riešenie problémov s pozemkovými úpravami je nevyhnutná celospoločenská zhoda a úprava dedičského práva. Práve jeden z aspektov konferencie je aj vyvolanie celospoločenskej diskusie k spôsobu dedenia v SR.
V rámci druhého okrúhleho stola vystúpil Tibor Németh, generálny riaditeľ sekcie výstavby Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorý hovoril o vzťahu a previazanosti PÚ s územným plánovaním, Vladimír Raškovič, riaditeľ Výskumného ústavu geodézie a kartografie v Bratislave priblížil benefity PÚ pre kataster nehnuteľností, Ján Balász, starosta obce Klasov sa podelil o svoje skúsenosti s PÚ vo svojej obci a Jaroslava Doubravová, riaditeľka Odboru metodiky PÚ zo Štátneho pozemkového úradu ČR, priblížila účastníkom konferencie procesný a metodický obsah komplexných PÚ v ČR.
Renáta Chosraviová
V diskusnom okrúhlom stole vystúpila aj ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná
Foto: A. Tárník