Vedec, vysokoškolský učiteľ, zakladateľ moderného slovenského obilninárstva prof. Dr. Ing. Dr. h. c. Emil Špaldon, DrSc., sa narodil 12. mája 1918 v početnej garbiarskej rodine v Čadci. Po maturite na reálnom gymnáziu v Žiline pokračoval v štúdiu v Prahe, kde absolvoval dva semestre štúdia matematiky na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity.
V rokoch 1936 - 1939 študoval na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte Českého vysokého učenia technického. V rokoch 1939 až 1941 pokračoval v štúdiu na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte v Záhrebe a diplom poľnohospodárskeho inžiniera získal na SVŠT v Bratislave v roku 1941. Po ukončení vysokej školy pôsobil ako riaditeľ na Družstve pre pestovanie papriky v Pate a aktívne sa zapojil do riešenia pestovania a spracovania papriky na Slovensku. Už v roku 1948 vyšla jeho prvá vedecká monografia pod názvom Koreninová paprika, ktorá patrila v tom čase medzi ojedinelé vedecké diela. V roku 1946 získal titul doktora technických vied na ČVUT v Prahe a v roku 1947 sa ako 29-ročný stal najmladším vysokoškolským profesorom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, kde pôsobil ako vedúci Katedry rastlinnej výroby. V rokoch 1952 - 1958 bol dekanom Agronomickej fakulty a v rokoch 1958 - 1966 rektorom VŠP. Počas jeho funkčného obdobia sa uskutočnila výstavba moderného komplexu školy, ktorý od 60. rokov minulého storočia tvorí jednu z dominánt Nitry a bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
S rozvojom vysokej školy bol spätý i rozvoj vedeckovýskumnej základne a organizácia vedeckého života na Slovensku. Pod vedením akademika Špaldona sa konali vedecké podujatia zamerané na semenárstvo, pestovanie tabaku, hustosiatych obilnín, zúrodňovanie pieskov a iné. Jeho vedecká osobnosť prerástla slovenské, resp. česko-slovenské pomery, stala sa známou nielen v európskych krajinách, ale aj v USA. V roku 1965 získal vedeckú hodnosť doktora poľnohospodársko- lesníckych vied na ČSAV v Prahe. S osobou akademika Špaldona sa spája aj realizácia slovenského sna o obilninovej sebestačnosti. Prispel k nemu predovšetkým teoretickým rozpracovaním vedecky zdôvodnenej delenej výživy pšenice ozimnej dusíkom, ktorá vošla do povedomia vedeckej a odbornej verejnosti ako „nitratácia“. Vypracoval pre agrobiologické podmienky Slovenska teoretické a praktické základy tvorby a redukcie úrodotvorných prvkov, systém výživy a hnojenia s využitím možností biologickej racionalizácie, lepšieho využitia materiálnych a energetických vstupov. Za rozhodujúci prvok trvalého úspechu v rastlinnej výrobe považoval biologickú kontrolu ako súbor objektívnych informácií pre včasné a správne rozhodovanie agronóma.
Počas svojej aktívnej pedagogickej a vedeckej činnosti napísal 14 knižných publikácií vrátane dvoch monografií a dvoch učebníc. Publikoval viac ako 200 pôvodných vedeckých prác doma i v zahraničí a 23 odborných prác. Vychoval 55 ašpirantov, 10 docentov a 8 doktorov vied. Bol členom Československej akadémie poľnohospodárskych vied (1962), zahraničným členom Vojvodinskej akadémie vied a umení (1984), členom a čestným členom Slovenskej akadémie pôdohospo-dárskych vied (1992), hlavným vedeckým tajomníkom SAV (1966-1971), predsedom poľnohospodárskej sekcie ČSAV. Akademik Špaldon bol zakladajúcim členom a Čestným členom (1978) Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy SAV, zakladateľom a prvým predsedom redakčnej rady časopisu Poľnohospodárstvo, členom predsedníctva Štátneho výboru pre vysoké školy, Štátneho výboru pre vedecké hodnosti, predsedom a členom vedeckých rád výskumných ústavov a odborných komisií v SAV, ČSAV a Čs. akadémie zemědělských věd, predsedom Komisií pre obhajoby doktorandských (CSc.) a doktorských (DrSc.) dizertácií. Akademik Špaldon bol nositeľom mnohých významných ocenení a štátnych vyznamenaní: laureát Štátnej ceny (1968), nositeľ vyznamenania Za zásluhy o výstavbu (1963), Radu práce (1973), Radu Ľudovíta Štúra I. triedy (2015), nositeľ medaily J. Fándlyho (2015). Bol čestným doktorom (H.S.c) Univerzity Svätého Štefana v Gödöllő, Univerzity poľnohospodárskych vied v Bukurešti a Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre a čestným občanom nielen rodného mestečka Čadce, ale aj Nitry, kde prežil takmer celý svoj produktívny život. Takmer sedemdesiat rokov žil v usporiadanom manželstve s MUDr. Evou Špaldonovou, s ktorou vychoval jednu dcéru. Akademik Emil Špaldon mal dlhý a plodný život. Akademická obec SPU v Nitre sa s ním rozlúčila v septembri roku 2015, keď zomrel vo veku 97 rokov.
Pracovníci Katedry rastlinnej výroby FAPZ
Prof. Dr. Ing. Dr. h. c. Emil Špaldon, DrSc.
