abt1 Vo Výskumnom centre AgroBioTech SPU v Nitre (VC ABT) sa 25. apríla 2018 uskutočnil 3. ročník Prezentačného dňa vedy VC ABT s názvom DNAday 2018, cyklus prednášok zameraných na popularizáciu kľúčových objavov spojených s genetikou. Podujatie bolo súčasťou programu DNAday Slovakia, ktoré sa tento rok konalo pod záštitou Univerzity Komenského v Bratislave.

Objavy, ktoré zmenili svet

Podujatie otvorila riaditeľka VC ABT doc. Ing. Tatiana Bojňanská, CSc., ktorá uviedla, že tradičný Prezentačný deň vedy, ktorý každoročne organizujú pre pedagógov, študentov a širokú verejnosť, sa tentoraz rozhodli spojiť s medzinárodným podujatím DNAday Slovakia, ktoré sa na Slovensku organizuje už od roku 2003. Práve 25. apríla 2018 si svet pripomína objavenie dvojvláknovej štruktúry DNA (r. 1953) a ukončenie projektu ľudského genómu (r. 2003), ktorý viedol aj k veľkému pokroku sekvenačných technológií. Tieto historické udalosti sú považované za obrovský míľnik vo vedeckom svete, ktorý podnietil rozmach molekulárnej biológie a genetiky a umožnil lepšie porozumieť genetickým faktorom a ich vplyvu na ľudské zdravie a ochorenia.

Účastníkov podujatia privítal aj rektor SPU Dr.h.c prof. Ing. Peter Bielik, PhD.: „Som nesmierne rád, že tradícia prezentačných dní vo VC ABT pokračuje a naši odborníci môžu aj takýmto spôsobom prezentovať svoje úspechy a vedecké vízie akademickej obci i širokej verejnosti. AgroBioTech ponúka priestor, infraštruktúru, treba len nadšencov, ktorí budú univerzitu a seba chcieť posúvať ďalej,“ povedal prof. P. Bielik.

Nové technológie pre excelentný výskum

V uplynulom období nastal prudký pokrok v zdokonaľovaní a modernizácii nových technológií, najmä technológii sekvenovania novej generácie, ktoré umožňujú hlbšie bádanie v tajomstvách molekulárneho sveta. RNDr. Veronika Fialková, PhD. (VC ABT), priblížila vo svojej prednáške moderné genetické metódy a možnosti ich využitia v aplikovanom výskume. Zdôraznila, že unikátne zariadenia Laboratória genetických analýz VC ABT, napr. Real-time PCR cykléry alebo microarray systém, umožňujú pracovať v oblasti molekulárnej biológie, genetiky, evolučnej biológie, ale i genotypovania línií rastlinných/ živočíšnych hybridov a odrôd, alebo novošľachtenia rôznych druhov. Optimalizácia prístrojového vybavenia tohto laboratória vytvorila podmienky pre stanovenie celogenómovej variability skúmaných druhov. Excelentným zariadením, ktoré umožňuje sledovať tieto molekulárne zmeny, je sekvenátor druhej generácie. Výskumníci môžu v súčasnosti analyzovať tisícky vzoriek v priebehu roka, čo podnietilo rozvoj personalizovanej medicíny ako súčasti štandardnej lekárskej starostlivosti. Prof. RNDr. Milan Bežo, CSc. (Katedra genetiky a šľachtenia rastlín FAPZ) vo svojej prednáške pútavo hovoril o štruktúre DNA ako molekule života a miláčikovi prírody. Následne vystúpil prof. RNDr. Radoslav Omelka, PhD. (Katedra botaniky a genetiky, FPV, UKF), ktorý sa zameral na aplikácie výskumu DNA v biológii človeka a biomedicíne. Problematiku mechanizmov a príčin poškodenia DNA v samčích reprodukčných bunkách predstavila Ing. Eva Tvrdá, PhD. (Katedra fyziológie živočíchov FBP). Na záver podujatia vystúpila Ing. Andrea Hricová, PhD. (Centrum biológie rastlín a biodiverzity, SAV), ktorá priblížila tematiku molekulárnych metód v genetickom šľachtení bezlepkového láskavca a predstavila dve nové odrody tohto druhu.

Výskumná infraštruktúra ako priestor na spoluprácu

Rastúci záujem o aplikačné možnosti genetických analýz a presnejšia špecifikácia viacerých molekulárno-genetických a biochemických metód poukázali na potrebu určitých organizačných zmien v priestoroch VC ABT. V spolupráci s ďalšími laboratóriami, využívajúcimi genetické metódy a biotechnológie, sa uskutočnila reorganizácia prístrojovej infraštruktúry. Priestorovo a funkčne boli vyčlenené samostatné úseky na realizáciu výskumu v oblasti izolácie (extrakcie) nukleových kyselín, amplifikácie úsekov nukleových kyselín (PCR), transkriptomickej analýzy a vizualizácie (detekcie) nukleových kyselín. Schéma navrhnutej štruktúry vychádza z požiadaviek na minimalizáciu krížových kontaminácií. V laboratóriách VC ABT sa v súčasnosti venuje pozornosť genetickým analýzam, napr. analýze transkriptómu, bodových mutácií a génových polymorfizmov, a to pri viacerých rastlinných druhoch. Inovačný potenciál laboratórií však otvára dvere aj pre výskum iných biologických modelov, napríklad bunkových kultúr, kvasiniek či živočíšnych modelov. Genetické technológie nachádzajú svoje uplatnenie okrem iného v klinickej diagnostike, nutrigenetike a nutrigenomike, mikrobiológii, virológii, kriminalistike a archeológii. V súčasnosti možno pozorovať intenzívnejší záujem o molekulárnu genetiku a jej prienik nielen do vedných odborov, ale najmä do komerčnej sféry. Výskumná infraštruktúra genetických laboratórií VC ABT poskytuje perspektívnu funkčnú platformu pre sieťovanie pracovísk s inými vedeckými renomovanými inštitúciami a zatraktívňuje priestor pre spoluprácu s praxou.