Koncom roka 2017 bola publikovaná Správa európskych vedeckých akadémií, ktorá požaduje okamžité zmeny v oblasti potravín a výživy. Európa bude musieť zmeniť spôsob výživy a viac sa zaoberať prepojením medzi výživou, zmenou klímy a zdravím.
V rámci unikátneho globálneho projektu Inter Academy Partnership, spracovaného stotridsiatimi vedeckými akadémiami, vykonal tím vedcov z celej Európy rozsiahlu analýzu perspektívy dostupnosti potravín, kvality výživy, poľnohospodárstva a zdravia. Na základe tejto nezávislej správy, ktorú zverejnila Vedecká poradná rada Európskej akadémie (EASAC), vedci z národných akadémií po celej Európe požadujú neodkladnú zmenu v potravinárskej a výživovej oblasti.
Táto dôkladná analýza je určená politickým predstaviteľom, ktorí sa zaoberajú problematikou potravín, výživou, zdravím, životným prostredím, zmenou klímy a poľnohospodárstvom. Boj proti podvýžive a nevhodnej životospráve v jej najrôznejších formách je problémom, ktorému čelia všetky krajiny. Výskum a inovácie budú preto aj naďalej kľúčové pre riešenie týchto lokálnych aj globálnych multidisciplinárnych otázok. Európska politika v tejto oblasti musí čerpať z vedeckých poznatkov - musí skutočne fungovať ako znalostná politika. Správa jej odporúča byť oveľa ambicióznejšou pri využívaní možností, ktoré veda ponúka: súčasná vedecká základňa môže zásadne formovať porozumenie na strane ponuky aj dopytu a vyplniť medzery v znalostiach. Zmena klímy bude mať negatívny dopad na potravinové systémy, čo nutne vyžaduje zavedenie inteligentného precízneho poľnohospodárstva, zohľadňujúceho zmeny klímy, ako je napríklad prijatie nových postupov a stratégie v oblasti pestovania rastlín s ohľadom na pôsobenie a výskyt aktuálneho sucha.
Súčasný systém poľnohospodárstva a životospráva významne prispievajú k zmene klímy. Zmiernenie tohto vplyvu závisí od hospodárskych systémov, ako sú praktiky šetrného hospodárenia a hospodárenia na báze progresívnych fytotechník spolu so snahami o „smart“ ovplyvnenie správania spotrebiteľov. Súčasné správanie spotrebiteľov je spojené s nadmernými emisiami skleníkových plynov v poľnohospodárstve vrátane nadmernej spotreby kalórií a konzumácie mäsa. Zmena životosprávy by mohla prospieť nielen ich zdraviu, ale mohla by zmierniť aj dopad zmien klímy.
Najdôležitejšie odporúčania
S ohľadom na ľudské zdravie a životné prostredie treba zmeniť obvyklý spôsob životosprávy. V rámci zmien vo zvyklostiach stravovania by mohlo byť dôležité zníženie spotreby živočíšnych bielkovín. Autori správy vyzývajú politikov, aby riešili problematické a škodlivé marketingové podsúvanie konzumácie vysoko kalorických jedál a podporovali cenovo dostupnejšiu výživu. Musia byť tiež precíznejšie identifikované zdroje kontaminácie potravín, s cieľom znížiť obavy o bezpečnosť potravín.
Európske krajiny sa musia zaviazať zbierať dáta týkajúce sa produkcie odpadu v potravinárskych systémoch a účinnosti opatrení na zníženie týchto odpadov na miestnej a regionálnej úrovni. Nové prístupy k spracovaniu potravín a znižovanie odpadu budú mať zásadný význam pre dosiahnutie cieľov cirkulárnej ekonomiky a biohospodárstva.
Farmárčenie a poľnohospodárstvo majú významný vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie. Autori požadujú obnovenie spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorá by sa zamerala skôr na financovanie inovácií než na dotácie poľnohospodárom. Európa musí nájsť inovatívne spôsoby podpory poľnohospodárstva, pretože poľnohospodárske vedy hrajú kľúčovú úlohu v európskej konkurencieschopnosti a bioekonomike.
Zásadná je aj úloha živočíšnej výroby v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov (GHG). Zmeny v postupoch riadenia živočíšnej výroby by mohli prispieť k zmierneniu produkcie skleníkových plynov. Významnejšie úpravy si vyžaduje aj dopyt po živočíšnych produktoch. Podľa autorov správy, alternatívou k tradičným formám živočíšnych bielkovín, ktoré by Európa mohla využiť, sú potraviny z oceánov, laboratórne pestované mäso a hmyz. Mäso kultivované in vitro môže mať miernejší dopad na životné prostredie ako klasická produkcia zvierat. Európa by sa mala zaoberať možnosťami editácie genómu plodín, precízneho poľnohospodárstva a využitia rozsiahlych dátových súborov:
• prelomové objavy v oblasti úpravy genómu a ďalšieho genetického výskumu budú kľúčové pre budúcnosť potravín a poľnohospodárstva v Európe. Autori vyzývajú európskych politických činiteľov, aby využili vedecký pokrok v oblasti genomiky pre zlepšenie zdravia a produktivity zvierat a plodín. Rastliny, rovnako ako zvieratá, je dôležité chrániť a pokračovať v sekvenovaní a funkčnom hodnotení produkčného a nutričného potenciálu genetických zdrojov,
• precízne poľnohospodárstvo ponúka veľa príležitostí na zvýšenie produktivity s obmedzeným dopadom na životné prostredie,
• základom odporúčaní vedcov je výzva k reálnemu začleneniu výskumu a inovácií do riešenia všetkých uvedených problémov, kde stále zostáva rad otvorených otázok.
Európa musí využívať príležitosti k spoluvytváraniu výskumu naprieč odvetviami, aby lepšie porozumela spojitosti medzi potravinami, vodou a ďalšími ekosystémovými zložkami a aby informovala o lepšej koordinácii príslušných politických nástrojov vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky, rámcových smerníc o vode a smerníc o biotopoch. Úsilie o zvýšenie efektívnosti potravinových systémov by sa nemalo zamerať na zvýšenie produktivity bez ohľadu na environmentálne dopady. Správa je súčasťou globálneho projektu vedeného Inter Academy Partnership (IAP) a bude doplnená tromi správami zameranými na Ameriku, Afriku a Áziu.
V snahe spojiť najnovšie poznatky o budúcnosti potravín, zdravia a životného prostredia, projekt podporilo 130 vedeckých akadémií z celého sveta. Globálna porovnávacia správa bude zverejnená v polovici roka 2018.
Prof. Ing. Jozef Golian, Dr., FBP
Poľnohospodárstvo má významný vplyv na životné prostredie i ľudské zdravie.
Foto: za
