e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 6/62 Výskumná štúdia PR1BINA: spoločenské a environmentálne vedy v jednom projekte

    Výskumná štúdia PR1BINA: spoločenské a environmentálne vedy v jednom projekte

    E-mail Print

    fem-pribinaFakulta ekonomiky a manažmentu v spolupráci s Fakultou záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre realizuje od leta minulého roka pre spoločnosť Granvia štúdiu o sociálnych, ekonomických a environmentálnych dopadoch rýchlostnej cesty PR1BINA.

    Spoločnosť Granvia je koncesionárom výstavby a prevádzky prvej rýchlostnej cesty na území Slovenska postavenej prostredníctvom modelu PPP (projekt verejno-súkromného partnerstva).

    Základnou úlohou štúdie je preskúmať súčasné sociálne, ekonomické a environmentálne dopady cesty, porovnať ich s pôvodným stavom a identifikovať veľkosť efektov, vytvorených v dôsledku novej infraštruktúry. Podstatnou súčasťou štúdie je vyhodnotenie primárneho dotazníkového výskumu, zameraného na vnímanie a vplyv novej rýchlostnej komunikácie PR1BINA na bežný život obyvateľov a podnikateľov pôsobiacich v spádovej oblasti cesty. Obyvatelia vidia dlhodobo najväčší prínos novej komunikácie najmä v šetrení času a nákladov na pohonné hmoty, zvýšení bezpečnosti cestnej premávky a v neposlednom rade vyzdvihujú lepšiu dostupnosť. Neopomenuteľné je využívanie komunikácie podnikateľmi operujúcimi v spádovej oblasti, ktorí ju rovnomerne využívajú na zabezpečenie dochádzania do práce, transport tovarov, poskytovanie služieb a pracovné cesty. Podnikatelia vidia, obdobne ako obyvatelia, najväčší prínos v šetrení času a zlepšení dostupnosti. Prínos cesty v šetrení času a cestovných nákladov je zrejmý nielen z empirického vnímania respondentov, ale aj z kvantifikovateľných ukazovateľov.

    Súčasťou projektu je aj analýza zlepšenia dopravnej situácie vďaka novej komunikácii, najmä na príklade zlatomoraveckej cesty I65, kde je zjavný pokles intenzity dopravy takmer o tri štvrtiny oproti obdobiu pred otvorením rýchlostnej cesty PR1BINA, čo má samozrejme pozitívny vplyv aj na nehodovosť. Štúdia sa v neposlednom rade venuje popisu vývoja makroekonomických ukazovateľov (nezamestnanosť, HDP) v spádových oblastiach skúmanej komunikácie. Osobitnú časť štúdie tvorí skúmanie vybraných environmentálnych dopadov, osobitne zrážkovej vody z povrchového odtoku diaľnice.

    Jadro riešiteľského tímu, pod vedením koordinátorky prof. Dr. Ing. Eleny Horskej, tvoria dvaja docenti s odborným zameraním na demografickú štatistiku (doc. Ing. Zuzana Poláková, PhD.) a vodné hospodárstvo (doc. Ing. Ľuboš Jurík, PhD.), traja odborní asistenti so zameraním na štatistiku (Ing. Eva Richterová, PhD.), ekonometriu (Ing. Martina Fusková, PhD.) a marketing (Mgr. et Mgr. Jana Rybanská, PhD.) a traja študenti študijných programov obchod a marketing (Ing. Khabibullo Pirmatov, Ing. Peter Šedík) a kvantitatívne metódy v ekonómii (Filip Tkáč).

    Projekt je ukážkou prepojenia univerzitného výskumu s potrebami praxe prostredníctvom spolupráce so spoločnosťou Granvia, so zapojením všetkých úrovní vysokoškolského vzdelávania. Záverečnú časť štúdie tvorí návrh opatrení, zameraných na ďalšie spoločenské, ekonomické a environmentálne benefity s prepojením na novú výskumnú úlohu, v rámci ktorej bude FEM spolupracovať s výskumným centrom Agrobiotech. Výstupy štúdie budú použité na prezentáciu spoločnosti GRANVIA, ako možného investora v krajinách strednej a východnej Európy. Štúdia bude v priebehu roka 2018 publikovaná ako vedecká monografia v niektorom zo zahraničných renomovaných vydavateľstiev.

    Filip Tkáč, FEM 

     

    fem-pribina

    Ing. Peter Šedík a prof. Elena Horská, koordinátorka projektu, so zástupcami spoločnosti Granvia –
    Miou Bajakovou a Martinom Schlorom.

    Foto: archív FEM