Meno: Ing. MICHAELA JÁNOŠOVÁČím ste chceli byť ako dieťa?
Asi všetkým. Dobre si však pamätám, že dlho ma držal a dodnes drží tanec, takže najviac som chcela byť tanečnicou :-).
Čo ste študovali a prečo práve tento odbor?
Keďže som absolvovala strednú školu technického zamerania, hľadala som aj vysokú školu podobného typu. Prvá, ktorú mi „vyhodilo“, bola Technická fakulta SPU v Nitre. Neváhala som a povedala som si, že nielen chlapec, ale aj dievča môže vyštudovať techniku. To ma akosi motivovalo počas deviatich rokov môjho štúdia. A zdá sa, že to bola tá správna voľba, alebo – ako sa vraví – zrno padlo na úrodnú pôdu, keďže už končím tretí stupeň štúdia.
S kým by ste sa chceli stretnúť a porozprávať?
No, to neviem - nemám nijaký idol...
Z čoho ste mali v poslednom období najväčšiu radosť?
Hmm... treba sa tešiť z maličkostí. Takže teším sa každý deň z niečoho iného, ale asi najviac ma teší moje krstniatko Jerguško, ktorý je teraz takým mojím pokladom. (Som s ním aj na fotke).
Čo by ste zmenili, keby ste mohli?
Asi systém fungovania školstva. Pre mladých ľudí, ktorí končia doktorandské štúdium a chceli by zostať učiť na škole, je podľa mňa dehonestujúce poberať plat vo výške 500 eur.
Čo rada čítate (počúvate)?
Počúvam väčšinou slovenských interpretov (No Name, IMT Smile, Kollárovci....), a keď mám čas, tak rada čítam knihy napísané podľa skutočnosti.
Aké máte koníčky?
V súčasnosti všetok svoj voľný čas venujem krstniatku. Ďalším mojím koníčkom je tanec, vystupujem vo folklórnom súbore Hron. Mám rada aj splavovanie riek, našich či zahraničných.
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
Asi ako každý človek, a nielen jeden. Najhorší je tuším ten, že si neviem zahryznúť do jazyka…
Aké hodnoty sú pre vás v živote najdôležitejšie?
Najmä zdravie, rodina, láska, priateľstvo, všetko ostatné sa predsa dá kúpiť.
Máte nejaký obľúbený citát?
Čo nás nezabije, to nás posilní.
