Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre s hlbokým zármutkom oznamuje, že 7. januára 2018 vo veku 96 rokov navždy odišla Elza Glesgová, bývalá výkonná redaktorka spravodajcu Poľnohospodár.
Na poslednej ceste sme ju odprevadili 12. januára 2018 na Mestskom cintoríne v Nitre.
Česť jej pamiatke!
Kolektív redakcie Poľnohospodára
Za Elzou Glesgovou
„Oznamujeme všetkým čitateľom a prispievateľom Poľnohospodára, že od 1. II. 1965 bude výkonným redaktorom Elza Glesgová, bývalá pracovníčka dekanátu PEF. Doterajší redaktor Ján Benej má študijné voľno pred štátnicami...“ Toľko strohá správa zo zažltnutých stránok našich novín spred mnohých rokov. Strohá ako strohá. Pre pani Elzu Glesgovú to bol významný krok, nástup na kolotoč redakčného života, ktorý sa zastavil až po trinástich rokoch a ôsmich mesiacoch, 1. októbra 1978. I keď ju spomínaný Janko, ako hovorievala, zaučil do tajov tohto čierneho remesla, hlava sa jej veru krútila z neskoro dodaných príspevkov, ich štylistickej a gramatickej úpravy, prepisovania, z uzávierok, železných termínov v tlačiarni, nekonečných korektúr a stáleho napätia, aby nebodaj nezaúčinkoval povestný tlačiarenský škriatok.
Pani Glesgová zhromaždila počas svojich redakčných rokov okolo seba výborný kolektív, ktorý tvorili desiatky nadšených študentov. Nejeden na ňu s láskou a uznaním spomína dodnes. Stretnutia v redakcii, kde sa to hemžilo rukopismi, „zrkadlom“, fotografiami a ďalšími dôležitými maličkosťami, neboli pre nich iba užitočné, ale aj príjemné. Študenti neprinášali len svoje príspevky či prvé nesmelé riadky vlastnej tvorby, prichádzali často iba tak na kus reči, po radu či inú pomoc v núdzi. Vytvorili sa priateľské putá, ktoré pretrvali desaťročia. Elza držala nad mnohými ochrannú ruku, keď bolo treba. Ako milovníčka histórie a slovenskej literatúry nevtieravým spôsobom šírila medzi „svojimi“ kultúru slova a vzťah k umeniu, ku kráse. Úspešne. Viacerí jej odchovanci a odchovankyne pôsobili alebo dodnes pôsobia v médiách, v redakciách novín, v rozhlase, televízii.
Svoje bohaté skúsenosti z redakčnej práce si nenechávala iba pre seba. Priamo i nepriamo ich odovzdávala nastupujúcim kolegom, nám všetkým, ktorí sme po nej preberali redakčnú štafetu. Robila to s citom, nementorsky, múdro. Do vysokého veku sa živo zaujímala o dianie na univerzite i v redakcii, pravidelne sa zúčastňovala na každoročných stretnutiach seniorov. Vždy šarmantná, elegantná, plná energie... Mám v živej pamäti naše stretnutie pri príležitosti 55. výročia založenia Poľnohospodára, keď s dojatím preberala z rúk rektora pamätnú medailu SPU. Viem si predstaviť, ako pred jej vnútorným zrakom defilovali desiatky jej milých spolupracovníkov, študentov, z ktorých vyrástli významné osobnosti...
Medzi ľuďmi často odznieva bonmot, že nielen prácou je človek živý. Čo bolo tou povestnou soľou života pre pani Elzu Glesgovú? Mnohí Nitrania to vedia. Všetky odtiene kultúry. Po celý život, až do vysokého veku, bola neodmysliteľnou osobnosťou kultúrneho diania v našom meste. Kým jej to zdravie dovoľovalo, nevynechala jedinú divadelnú premiéru, koncert klasickej hudby, vernisáž či podujatie Literárneho klubu Janka Jesenského. Dodávala im punc noblesy, vzdelanosti, ktorú nadobudla počas štúdia na reálnom gymnáziu v Nitre.
Hodnota firmy, podniku či školy sa podľa múdrych hláv nemeria majetkom, výškou obratu či úspechmi na trhu. Najväčšou hodnotou sú zamestnanci, ktorí usilujú o ich dobro a pozitívne napredovanie. Pani Glesgová bola pre redakciu Poľnohospodára, pre našu alma mater takouto hodnotou...jej pamiatku si zachováme!
