Púpava je krásna! Zlatožltý kvet svieti zo zeleného koberca trávy ako malé slnko. A nie jedno. Všade, kde sa len pozrieš, samé slniečko! Poteší oko po dlhej sivej zime. Poteší včely. Aj hmyz svojím nektárom. Milovník netradičného šalátu si tiež príde na svoje.
Samozrejme, každému sa vyhovieť nedá, a preto by túto burinu nejeden majiteľ trávnika, túžiaci po dokonalosti svojho diela, zo svojej záhrady najradšej vypoklonkoval. Lenže to nie je také jednoduché. Pretože púpavienka nie je len krásna, ale aj múdra a...
Užitočná! Asi bude veľa pravdy na tom, čo som si kdesi prečítala...buriny sú vraj vlastné deti Zeme, kultúrne rastliny jej deti nevlastné. A ako to už v živote býva, tým "svojim" by sme zniesli aj modré z neba. Milá púpava tak od matky dostala do vienka naozaj všeličo. O kráse sme sa už zmienili. Lenže, čo z nej, tá je iba do času. Treba sa pozrieť aj dovnútra, kde sú ukryté vzácne vlastnosti. Každá jej časť, počnúc dužinatým koreňom, prízemnou ružicou listov, akoby vykrojených podľa šablóny, až po zlatožltý kvet je malá prírodná lekáreň alebo kozmetický salón. Ani sa neodvážim spýtať odborníka, pretože by som namiesto stĺpčeka na tridsať riadkov musela napísať viacstranový elaborát! To však nie je môj úmysel. Ten je poetickejší. Podeliť sa s vami o jarný zážitok z včerajšej cesty domov, veľkým oblúkom cez nádherne rozkvitnutý areál našej univerzity. Vrelo vám túto prechádzku odporúčam, ukrojte si chvíľu času, spomaľte krok a kochajte sa okolím. Možno púpava medzitým už odkvitne a jej zlatožltá hlávka sa premení na mnoho drobných ľahučkých padáčikov, ktoré sú základom jej prežitia. Zohnite sa a fúknite do nich, ako kedysi... Škoda, že venčeky z púpavy už vyšli z módy.
