Buriny ako škodlivé činitele sprevádzajú človeka od predhistorických dôb od čias neolitu. Už v tom období rástli mnohé druhy, ktoré pretrvávajú dodnes. Potvrdzujú to aj archeobotanické nálezy v Nitrianskom okrese v oblasti Jelšoviec a v Bajči neďaleko Nových Zámkov.
Prítomnosť burín, rôznych škodcov a chorôb spôsobuje v poľnohospodárstve veľké škody na úrode a kvalite produktov. Odhad hovorí, že každoročne straty predstavujú okolo 1,5 až 2 miliardy korún. Čo spôsobuje významné zmeny v zložení burinových spoločenstiev, ako potlačiť a regulovať výskyt burín, sme sa spýtali prof. Ing. EMILA LÍŠKU, CSc., z Katedry rastlinnej výroby.
- Buriny sú divorastúce druhy rastlín, ktoré sa vyskytujú v spoločenstve s kultúrnymi plodinami, pričom ich svojou silnou konkurenčnou schopnosťou potláčajú a obmedzujú v raste, znižujú úrody a kvalitu produkcie. Burinami môžu byť aj pestované plodiny (napr. slnečnica ročná, kapusta repková pravá a iné), keď sa po menej kvalitnom zbere následne vytvoria vhodné podmienky na ich rast, čím nepriaznivo ovplyvňujú vývin novovysiatej plodiny.
Koľko druhov burín sa u nás v súčasnosti vyskytuje a aká bola príčina vyhynutia niektorých druhov?
- Na Slovensku je viac ako 200 druhov burín, ohrozených je vyše 110 druhov a okolo 25 druhov je vyhynutých. Hlavnou príčinou bola intenzifikácia hospodárenia na poľnohospodárskej pôde, používanie herbicídov, čistenie a morenie osív, ale aj zmena osevných postupov a agrotechnických opatrení. Nie je vhodné osvojiť si myšlienku, že buriny treba úplne likvidovať. Patria do prírody, dávajú jej pestrosť a biodiverzitu. Do určitej miery provokujú konkurenčnú schopnosť kultúrnych plodín. Keď však prekročia kritické hodnoty, treba pristúpiť k ich regulácii a držať ich pod ekologickým a ekonomickým prahom škodlivosti.
V čom spočíva ich škodlivosť?
Priama škodlivosť je v tom, že vytvárajú veľmi silné konkurenčné prostredie pre kultúrne plodiny. Svojím bohatým koreňovým systémom odčerpávajú vodu v pôde. Kultúrne plodiny tak trpia stresovými situáciami, spôsobenými deficitom vody. S vodou úzko súvisí aj prítomnosť živín, ktoré sa v nej nachádzajú. Poľnohospodár zámerne aplikuje priemyselné hnojivá, organické hmoty do pôdy s cieľom podporiť rast a vývin kultúrnych plodín. Burinové spoločenstvá však živiny veľmi intenzívne odčerpávajú, čo potvrdzujú aj živinové ekvivalenty, ktoré sme na našej katedre zisťovali pri pichliači roľnom, parumančeku nevoňavom a iných plodinách. Nepriama škodlivosť burín je v tom, že sťažujú efektívnosť zásahov do pôdy. Burinové spoločenstvá rastú aj v nevegetačnom období, medzi dvoma hlavnými plodinami a ak chceme pripraviť pre kultúrnu plodinu "čistý stôl" a odstrániť konkurenčné prostredie, musíme použiť mechanické náradia na obrábanie pôdy, napr. pred sejbou, alebo v priebehu vegetácie. Buriny finančne i energeticky zaťažujú efektívnosť produkcie kultúrnych plodín. Ďalší problém je, že veľká skupina burín prerastá kultúrne plodiny svojou výškou napr. iva voškovníkovitá, bodliak ovisnutý, pichliač roľný, ovos hluchý a iné, tým zatieňujú a ochladzujú pôdu. Mnohé buriny sú jedovaté pre človeka a zvieratá - durman obyčajný, ľuľok čierny, maky, ostrôžka poľná a ďalšie druhy, niektoré spôsobujú peľové alergie - ambrózia palinolistá, boľševník obrovský, mliečniky a iné.
Burinové spoločenstvá musíme dostať z porastov takým spôsobom, aby sme neznížili kvalitu kultúrnych plodín...
Regulácia burín musí byť komplexná. Netreba hneď aplikovať chemické postreky, ktoré zaťažujú vodu, biotu pôdy a mikroorganizmy v nej. Siahnime najskôr po mechanických spôsoboch regulácie burín. Rozumným systémom striedania plodín môžeme dosiahnuť vysoký efekt. Podmietka po zbere hlavných plodín je tiež užitočným a relatívne lacným nástrojom v porovnaní s chemickými prostriedkami. V širokosiatych plodinách v priebehu vegetácie môžeme dosiahnuť efektívnu reguláciu burín plečkovaním. V hustosiatych plodinách zase bránením sieťovými, resp. ľahkými klincovými bránami. Poľnohospodári by mali robiť len cielenú chemickú aplikáciu na základe prítomnosti prevládajúcich druhov burín a ich početnosti.
Aké faktory ovplyvňujú výskyt burín v súčasnosti?
Aj útlm intenzívneho poľnohospodárstva na Slovensku v posledných rokoch vedie k významným zmenám v zložení burinových spoločenstiev, pričom dochádza k zvyšovaniu počtu druhov burín v agrofytocenózach. Vo väčšine prípadov sa na ornej pôde miera zaburinenosti zvyšuje, a to pestrosť burinového spoločenstva, ale aj zaburinenosť najškodlivejšími burinami - pichliačom roľným, durmanom obyčajným, ovsom hluchým, lipkavcom obyčajným, bolehlavom škvrnitým, rumanmi, metličkou obyčajnou, ivou voškovníkovitou, ambróziou palinolistou a inými. Významne sa zvyšuje aj škodlivý výskyt rastlín kultúrnych plodín (výdrvov) v porastoch následných plodín. Taktiež znížená intenzita obrábania pôdy a vynechávanie podmietky, resp. jej znížená kvalita, sa prejavuje v zaburinenosti porastov. Závažným faktorom je aj globálne otepľovanie. V posledných rokoch sú u nás zaznamenané extrémne výkyvy počasia, ktoré znižujú výkonnosť plodín, a tým nepriamo podporujú rozvoj burín. Tohtoročný priebeh zimného obdobia to čiastočne potvrdzuje.
Novodobým problémom, aj na území Slovenska, je šírenie inváznych burín. Čomu treba v súvislosti s nimi venovať osobitnú pozornosť?
Invázne druhy reprezentujú akúsi "škodlivú" podskupinu tzv. exotických, cudzích, nepôvodných alebo introdukovaných druhov, ktoré v súčasnosti reprezentujú jednu z najvýznamnejších výziev na poli ochrany životného prostredia. Dostali sa k nám najmä v posledných rokoch a spôsobil to narastajúci obchod s poľnohospodárskymi komoditami. Invázne buriny, ktoré človek nepostrehol, sa vyskytli najskôr v okolí železničných a prekládkových staníc. Prispôsobili sa našim podmienkam a z materských rastlín sa vetrom, vodou, zvieratami a človekom rozšírili do okolia. Bez intervencie človeka majú schopnosť vytvoriť na novej lokalite životaschopnú populáciu. Svojou prítomnosťou však spôsobujú ekonomické straty, môžu mať negatívny dopad na stav životného prostredia alebo zdravotný stav obyvateľstva. Mnohé z druhov týchto burín, napr. šalát tatársky, iva voškovníkovitá, ambrózia palinolistá a trojzárezová, podslnečník Theofrastov, mohár Faberov, cirok alepský a iné, patria do kategórie tzv. regulovaných nekaranténnych škodlivých organizmov. Dôležitá je informovanosť o týchto rastlinách, zhodnotenie ich dopadu na životné prostredie a použitie všetkých dostupných spôsobov na zabránenie ich šírenia. Majitelia pozemkov, na ktorých sa takéto buriny vyskytujú, sú povinní robiť mechanické, chemické i kombinované zásahy na ich reguláciu. Každý z nás môže prispieť k obmedzeniu šírenia nežiaducich druhov burín a prispieť tak zároveň k ochrane pôvodnej biodiverzity.
