Moderné trendy v poľnohospodárskej výrobe sa snažia o znižovanie spotreby vody, či už pestovaním nových odrôd alebo využívaním efektívnejších závlah. Touto úlohou sa zaoberá aj Katedra krajinného inžinierstva (KKI) FZKI, ktorá vznikla v roku 1995 a nadviazala na tradíciu bývalej Katedry poľnohospodárskych meliorácií.
V súčasnosti sa na nej vyučuje 23 predmetov zameraných na vodu a hospodárenie so zdrojmi, závlahy, odvodnenie, ako aj legislatívu v životnom prostredí.
"Poľnohospodárstvo patrí k najväčším používateľom vody, súvisí to aj s rastom obyvateľstva na svete. Spotrebuje viac ako 70 % z celého objemu spotrebovaného v národnom hospodárstve. V súčasnosti žije na Zemi päť a pol miliardy ľudí. Demografické prognózy sú také, že za 20 rokov ich má byť raz toľko. Nekvalitnú vodu používa takmer miliarda ľudí. Zabezpečenie potravín a kvalitnej pitnej vody pre obyvateľstvo je preto veľmi dôležitá problematika," hovorí Ing. Viliam Bárek, vedúci KKI. "V oblasti, ktorej sa venujeme, je v súčasnosti najväčším problémom sucho. Hoci zrážkové úhrny sa v posledných rokoch výrazne nemenia, dochádza k výraznému poklesu odtokov vody z povodí. Nedostatok vody núti odborníkov vyvíjať úsporné technológie. Naša katedra má tri projekty zamerané na úpravu tokov, na odstraňovanie zanášania vodných nádrží a následné zhodnocovanie nánosov. Skúmame kvalitu povrchovej vody, základné parametre meriame, robíme chemické rozbory zo sedimentov malých vodných nádrží. Zároveň pripravujeme projekty zamerané na zistenie príčin neustáleho poklesu hladiny vody," informuje Ing. Bárek. Na Slovensku sú závlahy vybudované na 306-tisícoch hektárov, využíva sa z nich však asi len polovica. "Problém s veľkoplošnými závlahami je v tom, že ich má pod správou závod Hydromeliorácie, š. p. Ten sa však rozčlenil a dnes sa hľadá forma realizácie závlahových stavieb do budúcnosti, to znamená, či bude správcom pozemkový fond, združenie farmárov alebo štát. Aj dotácia na závlahovú vodu je zrušená, takže je to zložitý problém. Povinnosťou správcu - Hydromeliorácií, š.p., je raz do týždňa vykonávať kontrolu závlahovej vody na Slovensku a robiť rozbory na veľkých závlahových stavbách," vysvetľuje Ing. V. Bárek. Na zavlažovanie sa používa akákoľvek voda, napr. dažďová, ktorá prechádza do povrchových vôd, tiež voda zo studní a prameňov. Musí spĺňať základné kritériá kvality, aby nehrozilo nebezpečenstvo bakteriálneho znečistenia, ktoré by mohlo prejsť do potravín - ovocia a zeleniny.
V oblasti závlah KKI spolupracuje s VPP v Kolíňanoch, najmä so závodom v Oponiciach, kde je veľké závlahové hospodárstvo. V súčasnosti tam pod závlahou pestujú osivovú kukuricu. "Máme dobrú spoluprácu aj s Výskumným ústavom vodného hospodárstva, s Ústavom hydrológie SAV, s univerzitami v Bratislave, vo Zvolene a so zahraničnými partnermi z Čiech, Nemecka i USA," podotýka vedúci katedry.
V modernom poľnohospodárstve sa ako efektívne osvedčujú mikrozávlahy - skupina závlah lokalizovaných kvapkových mikropostrekov, ktoré sa využívajú v sadoch pri špeciálnych plodinách a v súčasnosti vstupujú aj do pestovania poľnohospodárskych plodín. Napríklad v Austrálii sa pokusne pestuje asi 3-tisíc hektárov pšenice pod kvapkovou závlahou.
KKI vypracovala projekt, zameraný na režim riadenia nízkotlakových závlah, jeho cieľom je spresniť závlahové režimy špeciálnych plodín pestovaných v našich podmienkach. "Zaoberáme sa aj metódami čistenia odpadových vôd napr. pomocou mokradí a moderných metód vhodných pre lokality s nižšou koncentráciou obyvateľstva. Pravidelne organizujeme konferencie s tematikou čistenia odpadových vôd v malých obciach," hovorí Ing. Bárek.
Využívanie závlah má podľa neho stúpajúcu tendenciu. "Už v súčasnosti v Hurbanove priemerná denná teplota stúpla takmer o jeden stupeň a sú prognózy, že v roku 2075 by mali hodnoty vzrásť až o 4 a pol stupňa. Takže našou povinnosťou je dbať na hospodárenie s vodou, zväčšiť retenčné objemy nádrží, starať sa o čistotu vody, čo súvisí aj s dobudovaním čističiek odpadových vôd. Na Slovensku máme zatiaľ dostatok vody, najmä kvalitnej pitnej, avšak tento stav nemusí byť trvalý. Musíme si ju preto vážiť a chrániť," uzatvára Ing. Bárek.
