Ing. JOZEF GARLÍK, PhD., odborný asistent na Katedre výživy zvierat FAPZ
Miesto narodenia: Handlová, okr. Prievidza
Vek: 56
Čím ste chceli byť ako dieťa? Lekár, neskôr chemik.
Čo ste študovali a prečo ste si vybrali práve túto oblasť? Keďže sa ukázalo, že pri štúdiu medicíny treba absolvovať pitvy, na čo som nemal žalúdok, hľadal som niečo veľmi blízke, až som našiel zootechniku. Ale pitvám som aj tak neunikol.
Koľko hodín má váš pracovný deň? No, oficiálne osem, ale takmer vždy je to viac.
Ako by ste charakterizovali dnešnú mládež? Mám k nej veľmi blízko a som jej naklonený, aj keď mám výhrady... Poznáte ten postoj - za našich čias to tak nebolo, ale mnohé veci akceptujem...
Aké vlastnosti na kolegoch vám imponujú a aké sa vám nepáčia? Páči sa mi kolegiálnosť a zmysel pre kolektív. Všeobecne na ľuďoch sa mi nepáči sebeckosť.
S kým by ste sa radi stretli a porozprávali? S Danielom Hevierom.
Čo vás naposledy zaujalo v oblasti spoločenského života? Zaujíma ma takmer všetko, ale nerád komentujem dianie.
Čo by ste zmenili, keby ste mohli? Apatiu ľudí na činorodosť.
Čo rád čítate? Predovšetkým poéziu.
Ako si dobíjate energiu? Literárnou tvorbou...
Prezradíte niečo o svojej rodine? Mám dobré rodinné zázemie, teda manželku, ktorá má podobné záľuby ako ja a syna, tretiaka na FBP.
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť? V poslednom čase neporiadok na pracovnom stole - po dvojnásobnom sťahovaní neviem prísť do normálu. Hnevá ma to!
Aké máte koníčky? Pestovanie gladiol a iných cibuľovín a záhradu vôbec.
Aká je dovolenka vašich snov? Plavba po Stredozemnom mori s návštevou Grécka.
Humor je korením života - máte nejaký obľúbený vtip alebo veselý zážitok zo školy? Ale áno, mám viac veselých zážitkov. Jeden je spojený s bývalým kolegom, prof. Gálikom, ktorý tiež nevie na príhodu zabudnúť a vždy sa zasmejeme na tom, ako som raz, v zamyslení počas búrky, ktorú som zaregistroval schádzajúc zo 4. poschodia T - pavilónu, roztvoril dáždnik a kráčal dolu po schodoch. Na jeho otázku, prečo mám dáždnik, som logicky odpovedal - pretože vonku prší...