Meno: Ing. MONIKA BUMBALOVÁ, PhD.Čím ste chceli byť ako dieťa?
Princeznou, čo vtedy nevyhnutne zahŕňalo sukňu a opätky :-).
Čo ste študovali a prečo práve tento študijný program?
Všetky tri stupne štúdia som absolvovala na FEŠRR, pričom odbor sa vždy krútil okolo rozvoja vidieka. Na bakalársky stupeň som sa prihlásila najmä preto, lebo tam nebola matematika. Následne ma to začalo baviť a to až tak, že druhý stupeň štúdia som absolvovala ešte raz, v rámci medzinárodného programu Atlantis, v odbore rozvoj vidieka a poľnohospodárska ekonomika. Tam som sa už tej matematike nevyhla, ale stálo to za to.
S kým by ste sa chceli stretnúť a porozprávať?
So všetkými ľuďmi, ktorých mám rada, minimálne raz za pol roka, ideálne aj častejšie, to by bola úplná paráda.
Z čoho ste mali v poslednom období najväčšiu radosť?
Každému, kto ma v najbližších týždňoch stretne, bude odpoveď hneď jasná :-).
Čo by ste zmenili, keby ste mohli?
Aby sa z knedle nepriberalo :-).
Čo rada čítate (počúvate)?
Snažím sa čítať čo najviac a rôznorodo, pomáha to v zorientovaní sa. To bola rada môjho otca, keď som prvýkrát sama letela – nepanikár, len čítaj. A mal pravdu. Nakoľko disponujem absolútnym hudobným „hluchom“, sústreďujem sa viac na texty ako na hudbu. Stálicami v playliste sú napríklad The Nationals, The Kills, Portishead, Velvet Underground... Ale aby to neznelo tak depkoidne, pri Čardáši dvoch sŕdc je parket môj.
Aké máte koníčky?
Suchý a absurdný humor, jedlo, tanec, resp. pohyb, pri ktorom dokážem obdivovať limity tela, divadlo, ktoré nie je „ukričané“, stretnutia s ľuďmi, ktoré otvárajú obzory, cestovanie, ktoré nemusí nevyhnutne zahŕňať návštevu turistických atrakcií, „mrvenie“ sa v obľúbených obchodoch, víkendové rána v posteli, ktoré trvajú asi do 15.00...
Máte zlozvyk, ktorého sa neviete zbaviť?
Vždy, keď si pri odchode z domu niečo zabudnem, prebehnem si po to obutá. Existujú na svete ľudia, ktorých to dosť vytáča.
Aké hodnoty sú pre vás v živote najdôležitejšie?
Rovnováha, odvaha, ľahkosť.
Máte nejaký obľúbený citát?
Keď chceš mať opicu, musíš mať aj na banány :-).
