Zamestnanci Centra informačných a komunikačných technológií (CIKT) SPU v Nitre – Ing. Ľuboš Határ a Ing. Marek Urban vytvorili malé elektronické zariadenie - „informačný úľ“ a internetovú stránku na monitorovanie života včiel uprostred mesta.
Monitorovanie spustili 21. júla, relevantné dáta získali od začiatku augusta. Hlavnou myšlienkou je sledovať život včiel v meste. Na skúšobný úľ Ľ. Határ a M. Urban umiestnili kvôli testovaniu päť senzorov. Merajú celkovú hmotnosť úľa, vďaka čomu sa dá zistiť aj váha medných zásob, ďalej vlhkosť a teplotu vo vnútri úľa, ako aj vonkajšieho prostredia. Pri zvyšovaní hmotnosti sa tak môžu tešiť zo znášky a naopak, pri poklese zase skontrolovať či je zásob dostatok a či nie je treba začať s prikrmovaním. Sledovanie vlhkosti v úli a jej porovnanie s vonkajšou vlhkosťou dokáže určiť, či sú včely v úli v poriadku. Zariadenie je lokalizované v centre mesta na pôde univerzity. Včelie obydlie je cez wifi napojené na univerzitnú sieť. V budúcnosti plánujú umiestniť zariadenie aj mimo mesta a získané údaje z rôznych prostredí porovnávať. Podľa M. Urbana môžu byť údaje z oboch takýchto úľov zásadne odlišné. „Na vidieku je väčšinou monokultúra - kvitne tam repka alebo agáty a kvitnutie trvá krátko. V mestskom prostredí kvitne niečo neustále.“
Zamestnanci CIKT tiež uvažujú s online monitoringom úľa prostredníctvom mikrokamery či webovej kamery. Autori myšlienky dúfajú, že informačný úľ a internetová stránka pomôže informovať včelárov v akom stave sa nachádza včelstvo v mestských podmienkach. Podľa nich elektronický monitoring môže uľahčiť prácu včelárom, keďže informácie zo senzorov sú okamžité a umožňujú odhaliť včas skutočnosti, ktoré by si včelár pri manuálnej kontrole s dlhším časovým odstupom nemusel všimnúť. „Elektronický monitoring by mohol byť zaujímavý pre veľkovčelárov, ktorí majú úle na viacerých stanoviskách v rôznej geografickej polohe, alebo mladých začínajúcich včelárov, pretože by nemuseli chodiť úle osobne kontrolovať. Možné je vytvoriť aj energeticky nezávislé zariadenie. Veľa vecí sa už v súčasnosti dá automatizovať, technológie sú dostupné a nie sú také finančne náročné ako kedysi,“ hovorí Ľ. Határ. Zamestnanci CIKT chcú v budúcnosti zaslať vzorky medu, peľu, vosku a propolisu na analýzu a zistiť tak, ako na včely vplýva mestské prostredie. „V budúcnosti by sme mohli zisťovať aj ďalšie hodnoty a skutočnosti. Napríklad, aké rastliny kvitnú v meste, aký peľ prevláda v meste, čo je najsilnejším alergénom a pod. Možno vytvoriť mapu, aké rastliny kvitnú v ktorom období a podľa toho prispôsobiť aj celkovú výsadbu stromov a kvetov v meste, aby bola priateľská k ľuďom i včelám“ hovoria autori informačného úľa.
Renáta Chosraviová
