Čas uteká a ľudia sa míňajú. Nie je to len parafráza na latinskú pravdu, ale realita súvisiaca s našou univerzitou a jej 65-ročným jubileom samostatnej existencie a pôsobenia v Nitre.Bola polnoc 23. mája 1967. Do tmavej noci z rozžiarenej auly VŠP zaznela študentská hymna Gaudeamus igitur. Nitra zvíťazila vo finále Univerziády nad Zvolenom. Nielen akademická obec našej alma mater, ale aj Nitrania sa radovali.
A spolu s nimi tisíce televíznych divákov, ktorí boli od 8. novembra 1966 účastníkmi najsledovanejšieho programu na Slovensku, vedomostnej - intelektuálnej súťaže vysokoškolákov s názvom Univerziáda. Na rozdiel od dnes úspešného Duelu v RTVS, ktorý je orientovaný na širokú verejnosť, bolo cieľom tvorcov predstaviť vysokoškolskú komunitu ako súčasť návratu úcty k vzdelaniu. To boli myšlienkové a realizačné ciele Břetislava Truhlařa, Jozefa Novana, Dagmar Marenčinovej a nezabudnuteľných vedúcich súťažných večerov - doc. JUDr. Ladislava Košťu, CSc., a Ing. Karola Dlouhého. V Univerziáde súťažili päťčlenné družstvá z 8 slovenských VŠ: Univerzity Komenského, Slovenskej vysokej školy technickej a Vysokej školy ekonomickej z Bratislavy, Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene, Vysokej školy dopravnej v Žiline, Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach a Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici. Družstvá sa vylučovacím spôsobom stretli na previerke vedomostí z archeológie, literatúry, filmu, divadla, astronómie, geografie, vynálezov a i. Univerziáda bola aj hra, vedomostný zápas podobný športovému, keď je dôležité zvládnuť stratégiu i taktiku. V tom bol základ víťazstva VŠP (SPU) v Univerziáde. Nezastupiteľná bola aj úloha fanúšikov - kolegov v kotle majestátnej Auly maximy našej univerzity.
Na ceste k víťazstvu vo finále sme porazili veľmi zdatných súperov - VŠE a SVŠT z Bratislavy. Vo finále VŠLD vo Zvolene. Vtedajší redaktor Poľnohospodára Rudo Haspra uviedol, že tie nervy a nálada v aule sa nedá porovnať ani s najdramatickejším futbalovým zápasom. Bolo realitou doby, ale hlavne plynúceho času dobrých rokov 60-tych, že v rozbroji medzi sebou súťažili i súperili potomkovia bývalej spoločnej Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesného inžinierstva v Košiciach. Ekonómovia z Bratislavy mali otázku: Vedia títo z VŠP, koľko je 1 plus 1? Vedeli a dodnes vedia viac. O tom som presvedčený nielen ako bývalý člen súťažiaceho družstva, pedagóg, vedeckovýskumný pracovník, ale aj občan Slovenska. Kto boli aktéri toho súťaženia z VŠP? Bol to Peter Herchel, IV. Fyto, Laco Šimko, V. Zoo, Milan Splítek, IV. Zoo, Jozef Bulla, IV. Zoo, Pavol Dukes, II. Zoo a v 1. kole Katka Homolová z III. Fyto. Kto nás vyberal? Kolegovia a schválili rektorátne inštancie. Pozitívum bolo, že rektor VŠP prof. Tomovčík a prorektor doc. Gunár boli projektu naklonení. Vzdávam úctu mojim priateľom, kolegom, spolusúťažiacim a chcem im poďakovať za zmysluplné, revolučné, ale dôstojné a kultivované prežitie tých rokov, ktoré boli a budú svetlou stránkou nášho poľnohospodárstva.
