Poľnohospodár 1952 - 2017
Rudolf Haspra, výkonný redaktor v r. 1963 – 1964: Poľnohospodár odzrkadľoval pestrý život vysokoškolákov s ich radosťami, problémami i prehreškami. Stal sa písanou kronikou vysokej školy. V prvej polovici 60. rokov minulého storočia sme pravidelne prinášali informácie o výstavbe budov novej VŠP na lúkach a močaristej pôde za riekou Nitra, kde poslucháči z internátu Vežiak hrávali futbal. Aktivity pri tvorbe periodika boli pre mňa dobrou školou a prípravou pre profesionálnu prácu redaktora v Roľníckych novinách. Som rád, že Poľnohospodár neprerušovane píše už 61. ročník, čo je pre vysokoškolský časopis výnimočné. Redakcii prajem, aby sa jej aj naďalej darilo udržať vysokú úroveň Poľnohospodára.
Ivan Mojmír Zoborský, zodpovedný redaktor v r. 1978 – 1980:
Od akademického roku 1978 - 1979 bola za výkonnú redaktorku vymenovaná Oľga Šoková, s ktorou som pripravoval dvojtýždenník (20 čísiel za AR) už ako zodpovedný redaktor. Obaja sme vtedy vlastne začínali. Spolu sme chystali zrkadlá jednotlivých čísiel, texty písané na mechanických strojoch aj s fotografiami sme niesli do národného podniku Nitrianske tlačiarne na Ulici Rudolfa Jašíka. Na mená sadzačov, metérov, ktorí upravovali stĺpcovú sadzbu na stránky, majstrov pri rotačkách si po takmer 40 rokoch už nespomínam. Pamätám si však na písmená z kovu, tlačiarenskú čerň, zložité zalamovanie strán, opakované korektúry textov a veľké rozmnožovacie stroje. V tlačiarňach sme pri každom čísle boli spravidla dva dni v stálom očakávaní, že všetko dobre dopadne a čitatelia i vedenie školy budú s našou prácou spokojní. Doba, v ktorej sme vtedy žili, samozrejme, poznamenala aj obsah Poľnohospodára.
Daniela Wolfová, zodpovedá redaktorka v r. 1987 – 1989:
Poľnohospodár sa počas môjho pôsobenia nelíšil od predchádzajúcich rokov. Na základných pracoviskách sa dbalo na to, aby pracovníci publikovali, a to minimálne v univerzitnom dvojtýždenníku. Tak sa stalo, že informácie z niektorých udalostí boli viackrát zaslané do redakcie. Tiež sa dbalo na príspevky a fotografie od študentov, ktoré boli honorované. Šikovný prispievateľ si v každom prípade aj keď málom prilepšil. Na vlastnej skúsenosti to môžem potvrdiť. Od roku 1964 som bola členka redakčnej rady i dopisovateľka. Moje básničky prebrala aj rozhlasová relácia vtedy veľmi populárnej Modrej vlny. Na Poľnohospodár a všetko čo sa v ňom udialo mám úžasné spomienky.
Katarína Potoková, redaktorka a vedúca redaktorka v r. 2001 - 2011:
Ako veľká pestrofarebná kytica uvitá z nádherných honosných, voňavých, ale aj celkom prostých poľných kvetov, tak sa mi javí vyše desať rokov môjho pôsobenia v univerzitnom dvojtýždenníku Poľnohospodár. Že som nostalgická, ba priam gýčová? Tak či onak, som veľmi vďačná osudu, že ma na konci profesionálnej dráhy posadil na redaktorskú stoličku. Veď mapovať každodenný život na univerzite so všetkým čo k nemu patrí, to bola krásna, i keď bezpochyby zodpovedná vec! Každé dva týždne sme s kolegami s malou dušičkou čakali na náklad nového čísla novín z tlačiarne. Nezabudli sme na niečo? Budú fotky kvalitné? Nedali sme škriatkovi šancu prejaviť sa? Prinášali sme dôležité informácie o dianí na škole, snažili sme sa však aj o to, aby NÁŠ POĽNOHOSPODÁR bol pútavý, vzdelával aj pobavil. Za každým článkom, reportážou, rozhovorom, glosou sme videli človeka. Domáceho či zahraničného pedagóga, úspešného študenta, zamestnanca... A tak sme – od roku 2006 - už v novom farebnom odeve pokračovali v písaní kroniky našej alma mater. Ako sa nám to darilo, nech posúdia po rokoch tí, ktorí sa do nich začítajú. Nech z nich vyčítajú aj naše nadšenie ukryté medzi riadkami. Milý Poľnohospodár, želám ti k šesťdesiatke veľa pozitívnych správ a spokojných čitateľov!
