Rozhovor s Ing. Kristýnou Kunderlíkovou, PhD., víťazkou súťaže Študentská osobnosť Slovenska pre školský rok 2015/16 v kategórii Poľnohospodárstvo, lesníctvo, drevárstvo.
Ako ste sa dostali k štúdiu fyziológii plodín a drevín?
Po skončení inžinierskeho štúdia v odbore biotechnológie na FBP som chcela pokračovať v doktorandskom v štúdiu a tak som si prešla zoznam ponúkaných tém. Následne som navštívila školiteľov, ktorí ponúkali pre mňa zaujímavé témy a informovala som sa o ich vedeckých výsledkoch. Chcela som pôsobiť na mieste, kde sa robí veda a kde bude možnosť prejaviť sa a publikovať. Keď som zaklopala na dvere prof. Mariána Brestiča, vedela som, že odbor, v ktorom pôsobí, je pre mňa ten pravý. Energia, vášeň a vízie pre vedu spojené s motiváciou bolo presne to, čo som hľadala.
Mohli by ste nám priblížiť svoju činnosť a aktivity, ktoré v oblasti rozvoja vzdelávania vykonávate?
V súčasnosti pracujem ako vedeckovýskumná pracovníčka na Katedre fyziológie rastlín FAPZ SPU v Nitre. Plne sa venujem výskumnej činnosti, kontinuálne prebieha séria experimentov, ktoré sa simultánne vyhodnocujú. Výsledky sa potom premietajú v našich publikáciách a výsledkom toho je aj ocenenie uvedenej súťaže.
Akej problematike sa v súčasnosti venujete vo výskume a aké sú perspektívy tejto vedeckej oblasti?
Vo svojej práci sa venujem regulácii fotosyntézy mutantov pšenice deficitných na chlorofyl b v meniacich sa podmienkach prostredia. Environmentálny stres môže narušiť bunkové štruktúry a kľúčové fyziologické funkcie. Úlohou mojej práce je štúdium fotosyntetického aparátu, skúmanie fyziologických odpovedí jednotlivých genotypov vystavených optimálnym podmienkam i podmienkam teplotného stresu a týmto hlbšie preniknúť do adaptačných mechanizmov vedúcich k dosiahnutiu zvýšenej tolerancie k abiotickým faktorom pri zachovaní vysokej úrodnosti.
Myslíte si, že naša spoločnosť si je vedomá potenciálu, ktorý študenti v sebe majú a ich úsilie, cieľavedomosť, zodpovednosť a vytrvalosť sú v súčsanosti patrične ocenené?
Myslím, že spoločnosť si je vedomá potenciálu, ktorý študenti v sebe majú, ale, žiaľ, veda je na Slovensku nedocenená. I keď je možnosť získať rôzne ocenenia, granty a projekty, financie, ktoré sa takto rozdeľujú, sú neporovnateľné so zahraničím. Svedčí o tom aj fakt, že každý desiaty vysokoškolsky vzdelaný človek odchádza do zahraničia.
Vidíte perspektívu svojho ďalšieho vedeckého rastu na SPU, prípadne na Slovensku?
Zatiaľ áno, som vďačná za podporu a príležitosť pokračovať vo vedeckovýskumnej činnosti. Priznám však, že sa pohrávam s myšlienkou dočasného odchodu. Rozmýšľam o postdoktorandskom štúdiu, ale opäť je to o výbere správneho miesta.
Určite máte aj iné záľuby ako vedu. Aké?
Mám viacero záľub, ale čo mi najviac dodáva energiu je jazda autom s dobrou hudbou, príroda, hory, zvieratá, bicykel, rada čítam a skladám origami v týchto mrazivých dňoch J a pri žiadnej z mojich aktivít nechýba môj psík, priateľ, rodina alebo známy.
Mohli by ste poradiť ostatným mladým ľuďom, ako sa z bežného študenta môže stať študent spolupodieľajúci sa na skvalitnení výučby a výskumu?
V prvom rade by študenti nemali brať ako samozrejmosť možnosť študovať, lebo podľa mňa je to výsada. Je dôležité vybrať si oblasť, ktorá človeka baví a nájsť si školiteľa, ktorý vie ukázať smer, správne motivovať a kritizovať, lebo tým študenta posúva vpred. Sú pracoviská, ktoré majú kvalitný tím, preto si treba dobre vybrať od koho sa chcete učiť. To je základ. Následne ucítite podporu od kolegov a máte chuť napredovať a byť každý deň lepší. Touto cestou by som chcela poďakovať prof. Ing. M. Brestičovi, CSc., doc. Ing. M. Živčákovi, PhD., a celému kolektívu na Katedre fyziológie rastlín za vytváranie výbornej atmosféry a za pomocnú ruku :-).
rch
Ing. Kristýna Kunderlíková sa vo svojej práci venuje regulácii fotosyntézy mutantov pšenice deficitných na chlorofyl b v meniacich sa podmienkach prostredia.
Foto: za
