STRETNUTIA S LADISLAVOM ŠVIHELOM
Ľudská pamäť rada načiera do spomienok na mladosť. Čím viac sa od nej vzďaľuje, tým sú obrazy krajšie, farebnejšie, milšie. Niektoré z nich sa mi automaticky vynárajú v mysli, keď zaznie meno nášho jubilanta, môjho milého priateľa, Ladislava Švihela.
Obraz prvý. Z nášho rodného mesta. Obaja sme Nitrania, naše rodiny bývali neďaleko od seba, za "Červeným krížom". Ako správni chlapci sme svoj voľný čas najradšej trávili tým najprirodzenejším spôsobom: pohybom, športom. Lúka pod Borinou bola naším "ľahkoatletickým štadiónom", kde sme behali, hádzali oštepom, vrhali guľou. Pieskové doskočisko pre skok do diaľky a do výšky sme si urobili v záhrade. Napriek tomu, že je medzi nami niekoľkoročný vekový rozdiel, zdieľali sme spoločnú lásku, ktorá neskôr v kladnom slova zmysle ovplyvnila náš život. Bola to volejbalová lopta a sieť. Nikdy nezabudnem na to, aký som bol šťastný, keď som si mohol zahrať s "veľkými chlapcami" na provizórnom ihrisku, ktoré Lacko so svojimi kamarátmi urobili pred činžiakom v spomínanej štvrti. Zo skromných podmienok vyrástlo niekoľko výborných hráčov, ktorí neskôr reprezentovali nielen rodnú Nitru, ale aj Slovensko. Obaja sme k nim patrili. Šport bol jednou z veličín, ktoré formovali osobnosť mladého muža, ktorého sudičky bohato obdarili. Talentom pre technické disciplíny, pre šport i umenie. Svedomitosť, vnútorná motivácia, čestnosť, rozhodnosť, odvaha a ochota zariskovať, to sú vlastnosti, ktorých zárodok klíčil už v časoch, keď sa podroboval pravidlám kolektívnej hry, v ktorej každý hrá za seba, ale o víťazstve rozhoduje súhra celku.
Druhý obraz, ktorý mi defiluje pred očami, je z nedávnej minulosti. V aule SPU som v roku 2005 ako dekan Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva prednášal laudácio na Ladislava Švihela pri udeľovaní titulu čestného doktora našej alma mater. Vedecká rada fakulty ocenila jeho filozofiu, že iba vo vzdelaní je základ budúcej prosperity spoločnosti. V konaní laureáta to nebolo prázdne gesto, ale dlhoročná aktívna podpora činnosti školy v oblasti výchovy environmentálneho zamerania. Pomocnú ruku podával vždy tam, kde bolo treba. V oblasti rozvoja vedy a výskumu, pri propagácii univerzity na renomovaných výstavách a veľtrhoch, ale i pri koncepčných rozhodnutiach vo funkcii člena vedeckej, ale aj správnej rady univerzity. Napriek tomu, že je nositeľom mnohých významných ocenení, titul doctora honoris causa Slovenskej poľnohospodárskej univerzity si veľmi váži. Veď ako hovorí, ona vychováva mladých ľudí, formuje ich vzťah k rodnej zemi, a to je jej najkrajšie poslanie.
Dovoľte, aby som sa do tretice pristavil pri obrazoch Ladislava Švihela. Napriek tomu, že sa v mladých rokoch rozhodol pre manažérsku prácu, talent a láska k umeniu ho sprevádzajú po celý život. Obrazy s motívmi rodného mesta, prírody a rodnej krajiny prezentoval na mnohých výstavách doma aj v zahraničí. Pohľad na tieto diela ma upokojuje, dobíja energiou. V motívoch, farbách, svetle je zhmotnená vzácna osobnosť ich tvorcu. Som rád, že ho môžem nazvať svojím priateľom!
MIKULÁŠ LÁTEČKA,
rektor
V roku 2005 udelila Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre Ladislavovi Švihelovi čestný doktorát
Foto: za
