e-poľnohospodár

Áno, čítate správne. Ghana vítala v rovnakom čase účastníkov vedeckého podujatia, ako aj amerického prezidenta.

V horúcej Afrike o aplikovanom výskume

Štvrtý ročník medzinárodnej vedeckej konferencie ICABR 2008 sa po predchádzajúcich úspešných ročníkoch (Bangkok, Peking a Brno) v dňoch 18. až 22. februára konal v Akkre, hlavnom meste Ghany. Hlavným organizátorom a hostiteľom vedeckého podujatia bola University of Ghana. SPU už tradične patrila k aktívnym spoluorganizátorom konferencie. Okrem toho sa na nej zúčastnilo sedem zástupcov našej univerzity. Oficiálne ju reprezentoval rektor, prof. MIKULÁŠ LÁTEČKA a prof. PETER BIELIK, dekan Fakulty ekonomiky a manažmentu, člen medzinárodného vedeckého výboru konferencie.

Cieľom ghanského stretnutia bolo prezentovať najnovšie výsledky aplikovaného ekonomického výskumu. Účastníci z Nitry pracovali v sekciách Regionálny rozvoj a verejná správa a Dopad globalizácie na agroobchod: trendy a politiky, ktoré moderovala autorka tohto článku v spolupráci so španielskym kolegom Dr. Garciom Lopezom z Univerzity v Madride. Okrem toho sa na zahraničnej ceste rokovalo o spolupráci s predstaviteľmi univerzít zúčastnených afrických krajín pri príprave budúcich absolventov, projektovej činnosti zameranej na rozvoj poľnohospodárstva a agroobchodu a o príprave nového medzinárodného vedeckého časopisu.

Plenárne zasadnutie konferencie sa nieslo v duchu súčasných trendov globalizácie a integrácie a ich vplyvu na lokálne trhy. Hlavný referát o úlohe štrukturálnej a regionálnej politiky v globalizujúcej sa ekonomike predniesol Ing. Petr Blizkovský, PhD., z Rady Európy. Po ňom nasledovala intenzívna a veľmi zaujímavá diskusia medzi európskymi expertmi, zástupcami Univerzity v Ghane a zástupcami ghanského parlamentu (Freddie Blay a Nana Addo Danquah Akuffo-Addo). Ako zdôraznil P. Blizkovský, trendy európskej integrácie znamenajú predovšetkým globalizáciu v európskom priestore, kreovanie konkurenčnej štruktúry a bezpečnú sieť štrukturálnej politiky. Na otázku, kde bude Ghana o 10 rokov, F. Blay odpovedal, že prvoradým cieľom pre Ghanu je stabilita. Potom nasleduje členstvo krajiny v regionálnych integračných zoskupeniach, odstránenie biedy a štandardizácia trhu. Dr. Henry Matthew z Veľkej Británie nastolil otázku vnímania globalizácie z pohľadu diverzifikovaných podmienok lokálneho prostredia. Globalizáciou sleduje každá strana svoje ciele. Multinacionálne spoločnosti, vstupujúce na lokálne trhy, vidia predovšetkým ekonomické ciele. Ale aj každá lokalita v Ghane má svoje špecifické ciele. Chce odstrániť biedu, ľudia si chcú postaviť dobrý dom, mať v ňom pekný nábytok a slušne bývať. Spoločenský skrat nastane, ak zahraničný investor ciele miestnej komunity totálne ignoruje. Globalizácia nesmie byť fenoménom, ktorý vymaže z našich slovníkov a konania slovko "ľudskosť". Nezamieňajme pojem globalizácia s pojmom "homogenizácia". Hovorme radšej o vytváraní väzieb vzájomnej závislosti, kde každý kúsok zeme je niečím zaujímavý a môže ponúknuť svoje hodnoty a kultúru ostatnému svetu...

Ghana nás privítala horúco, ale milo. Cez deň sa teploty pohybovali okolo 35 až 39 stupňov Celzia, sprevádzané vysokou vlhkosťou vzduchu. Ľudia boli milí, v pohode a zdalo sa, že na všetko majú dosť času. Náš obdiv si zaslúžili všetci, ktorí nosili svoj náklad na hlave (a ženy okrem toho ešte aj dieťa na chrbte). Po našej prechádzke jednou z frekventovaných ulíc sme sa zhodli na tom, že ako vegetariáni by sme to mali celkom jednoduché: od jedného pouličného obchodníka by sme si kúpili pečené plantány (podobné banánom), od ďalšieho kokos, aby sme zahasili smäd pravým kokosovým mliekom a od ďalšej obchodníčky by sme si kúpili ošúpaný pomaranč, ktorý by sme si cez nakrojený vrch vytlačili do úst, pretože pozor, pomaranče sa v Ghane nejedia! Keď sme na záver našej cesty kupovali darčeky pre našich blízkych doma, mali sme možnosť preveriť si svoje "umenie zjednávať" v praxi. Podarilo sa nám znížiť pôvodnú cenu o nejakých 70 percent, čo sme považovali za úspech, ale po čase nás to už prestávalo baviť. Ich, naopak, nie a v jednom stánku nám predavač dokonca povedal, že sa ide spýtať strýka do susedov, čo hovorí na náš nový návrh. V skutočnosti však priamy predaj veľmi intenzívne funguje najmä pozdĺž hlavných cestných ťahov, kde si od pouličných predavačov kúpite snáď všetko, chlebom a pečivom počnúc...

V čase našej návštevy Ghana s nádejou očakávala návštevu amerického prezidenta Georga Busha. Pri príležitosti jeho návštevy boli v médiách prezentované ciele ghanskej vlády, úspechy, ktoré sa dosiahli, resp. aktivity, zamerané na ďalší ekonomický rozvoj. V médiách sa však objavili aj polemiky o tom, či návšteva amerického prezidenta nesúvisí iba s budovaním novej vojenskej základne. Miestne noviny Daily Graphic z 21. februára zhrnuli ciele návštevy do troch bodov: rozhovory o ekonomickom rozvoji a posilnení vzájomných vzťahov, zhodnotenie vývoja v implementácii programu boja proti HIV/AIDS, pomoc v boji proti malárii.

George Bush venoval v mene USA Ghane finančné prostriedky na boj proti malárii. Ročne 17 mil. USD, až do roku 2010. Ďalších 350 mil. USD na boj proti iným tropickým chorobám. Len pre ilustráciu, malária celosvetovo ohrozuje 40 % populácie a len v Ghane zomrie ročne na túto zákernú chorobu 13 % ľudí. Z programu boja proti AIDS bude v Ghane benefitovať bezmála 1,5 milióna ľudí. A do tretice, bez očkovania proti žltej horúčke vás do Ghany ani nepustia! George Bush počas návštevy predstavil projekt pomoci Millennium Challenge Account v hodnote 547 mil. USD, zameraný na boj proti korupcii a rozvoj ľudských zdrojov. Súčasťou jeho návštevy bolo tiež stretnutie s exportérmi a ďalší rozvoj "fair trade" medzi USA a Ghanou.

Na záver ešte jeden postreh, prebratý zo spomínaného denníka Daily Graphic: "Záujem národa je kľúčovým elementom zahraničnej politiky každej krajiny. Ale v globalizovanom svete musíme dosiahnuť to, aby sa zahranično-politické a obchodné vzťahy budovali na princípoch vzájomnej výhodnosti, aby sme zabezpečili trvalú udržateľnosť partnerstva a aby sme sa nevzďaľovali rozvinutému svetu." Pre naplnenie tejto myšlienky sa v súčasnosti organizujú v Ghane viaceré, tematicky zamerané vzdelávacie kampane s názvom Change we must (Zmena, ktorá je nutná). Ide napríklad o kampaň na bezpečné používanie ciest, výchovu k dochvíľnosti a zdvorilosti voči zákazníkovi či obchodnému partnerovi, ale aj výchovný program zameraný na pravidelné čistenie zubov, či používanie pracieho prášku namiesto mydla na pranie, podporu vzdelávania na všetkých stupňoch školstva vrátane celoživotného vzdelávania a iné. Cieľ je jasný: do roku 2015 sa zaradiť do skupiny krajín so stredným príjmom. K tomu Ghane všetci držíme palce!

Doc. dr. Ing. ELENA HORSKÁ,
prodekanka FEM

Naši s ghanskými školákmi v uliciach Akkry

Delegáti konferencie z SPU pred Inštitútom afrických štúdií Ghanskej univerzity

Na pobreží...

Z ATLASU

GHANA je pre mnohých z nás veľkou neznámou, tak ako väčšina afrických krajín. Nachádza sa v západnej Afrike na brehu Guinejského zálivu. Niekdajšie Zlaté pobrežie, britská kolónia, získalo nezávislosť v roku 1957. Ghana je bohatá na nerastné suroviny (priemyselné diamanty, zlato, mangán, bauxit), významné je spracovanie dreva, potravinársky, textilný priemysel a hutníctvo hliníka. Značná časť príjmov krajiny pochádza z pestovania kakaa - monokultúry zavedenej Angličanmi (tretina exportu). V Ghane žije okolo 22 mil. obyvateľov, priemerná dĺžka života je 57 rokov, dojčenská úmrtnosť 76 % a HDP predstavuje cca 400 USD na obyvateľa ročne. Oficiálnym jazykom je angličtina a väčšina obyvateľov je veriacich (evanjelici, katolíci, moslimovia, príslušníci kmeňových náboženstiev). Ghana je považovaná za krajinu s demokratickou a pokrokovou vládou, čo bolo deklarované aj počas konferencie, najmä účastníkmi z Nigérie.

EH