Medzi najznámejšie a najčastejšie zbierané drevokazné huby patrí hliva ustricovitá (Pleurotus ostreatus). V súčasnej dobe sa teší zvýšenému záujmu pestovateľov. "Je to perspektívna, nízkoenergetická huba, zaujímavá najmä pre vysoký obsah vody (až 90 %), nízky obsah tukov, tým i energie a vysoký obsah vlákniny.
Plodnice hlivy ustricovitej obsahujú enzýmy (alfa-amyláza, peptidázy a lipáza), ktoré by bolo možné vhodným spôsobom aplikovať najmä v potravinárskom, prípadne aj farmaceutickom priemysle," hovorí Ing. EVA SZABOVÁ, PhD., z Katedry biochémie a biotechnológie.
"Predpokladá sa, že najprospešnejšou zložkou hlivy ustricovitej je beta-1,3-D-glukán, tzv. pleuran, polysacharid zložený z glukózových jednotiek s imunomodulačným účinkom. Vyznačuje sa silnou protinádorovou, imunostimulačnou a protizápalovou aktivitou." Beta-glukány (nestráviteľné polysacharidy, nachádzajúce sa v prírode - v kvasinkách, baktériách, riasach, hubách a v obilných zrnách) sa vo vedeckom svete začínajú skloňovať vo všetkých pádoch. "Dôležité je zdôrazniť, že samostatné beta-glukány nie sú tak výrazne prospešné ľudskému organizmu ako v spojení s ostatnými extraktívnymi látkami z hlivy ustricovitej. Táto optimálna harmonická kombinácia dokáže priamo stimulovať vlastnú obranyschopnosť organizmu a regeneráciu buniek.
V súčasnosti sa vyrábajú rozličné preparáty z hlivy ustricovitej. Za najúčinnejšie sa považujú extrakty pripravované za studena, ktoré je vhodné užívať riedené s vodou. Hliva je nízkoenergetická potravina, preto je vhodná i pri redukčných diétach," zdôrazňuje Ing. Szabová. Možno ju pestovať na dreve a pilinách listnatých stromov (bukových, orechových, topoľových) alebo na iných substrátoch. Počas celého roka možno pestovať hlivu na čistej pšeničnej slame a kukuričnom kôroví v uzatvorených kultivačných miestnostiach. Prvá úroda na slame bude asi za štyri - päť týždňov po naočkovaní. Substrát, na ktorom vyrastú drevokazné huby, sa po ich zbere môže využiť ako krmivo alebo hnojivo, čím sa výborne zhodnotia lignocelulózové materiály.
Na SPU uskutočnili polosuchú kultiváciu hlivy ustricovitej, na ktorú použili pšeničnú slamu ako nutrične menej hodnotný rastlinný substrát. Cieľom bolo získanie plodníc hlivy ustricovitej. Slamu najskôr vhodne fyzikálne upravili, pretože hliva ako aeróbny organizmus potrebuje pre svoj rast kyslík. Použitý substrát musí byť preto vzdušný. Optimálne pripravený substrát z pšeničnej slamy má obsahovať asi 50 % hmoty vo forme kúskov menších ako 1 cm a asi 50 % vo forme kúskov dlhých asi 2 cm. Takto pripravený rastlinný substrát prijme do seba približne 70 % vody a poskytne hlive dobré prostredie pre rozmnožovanie.
RENÁTA CHOSRAVIOVÁ
Kultivácia hlivy ustricovitej na pšeničnej slame
Foto: archív KBaB
Z KUCHÁRSKEJ KNIHY
Zapečená hliva
Spotreba: 300 g hlivy ustricovitej, 100 g cibule, soľ, mleté čierne korenie, 40 g bylinkového masla, 4 žĺtky, citrónová šťava z polovice citróna, olej.
Postup: Žĺtky vymiešame s bylinkovým maslom, citrónovou šťavou, soľou a korením. Na kolieska pokrájanú cibuľu opražíme prudko na oleji, pridáme rozobratú hlivu, posolíme, okoreníme a podusíme. Do vymastenej zapekacej misy uložíme polovicu podusenej hlivy s cibuľou a polejeme polovičnou časťou vymiešanej žĺtkovej zmesi. Pridáme druhú vrstvu hlivy a dáme piecť do vyhriatej rúry. Počas pečenia prelejeme zvyšnou žĺtkovou zmesou.
