Naša alma mater prešla obdivuhodným vývojom a stala sa uznávanou aj mimo európskeho priestoru. Pri šírke záberu výučby došlo k vzniku nových disciplín. Spätosť prírody s vidiekom vyžaduje, aby sa pozornosť venovala aj tým, ktorí na vidieku žijú a pracujú.
Žiaľ, časy progresívnej demografi ckej reprodukcie sú nenávratne preč. Práve nedostatok mladých ľudí, ochotných žiť a pracovať na vidieku, upozorňuje na potrebu budovania zodpovedajúceho životného prostredia a kladnú reprodukciu starnúceho obyvateľstva. Na Katedre štatistiky a operačného výskumu FEM sme mali koncom minulého storočia pobočku Štatistickej a demografi ckej spoločnosti SAV. Zúčastňovali sme sa na prednáškových diskusiách aj o demografi i a v spolupráci s vtedajším Štatistickým úradom v Nitre sme ich organizovali aj na VŠP.
Po zmenách v roku 1989 sa mi študentka z Etiópie posťažovala na chudobu a ťažký život, ktoré trápia obyvateľov jej krajiny, najmä na vidieku. Ako povedala, rodí sa síce viacej detí, ale úmrtnosť je vysoká. Spýtala sa, či by sa tieto otázky nemohli premietnuť aj do výučby. Zaskočilo ma to. Lenže ako realizovať výučbu jednej zahraničnej študentky? Obrátil som sa na dekanát. Prof. Ing. J. Višňovský, PhD., ma vypočul a keďže išlo o študentku až z Afriky, výučbu povolil. Priznám sa, o usmernenie som požiadal prof. Ing. D. Vojtku, CSc., ktorý prednášal demografi u na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Vhodnou formou mi objasnil problematiku výučby a pomohli mi aj jeho obsiahle skriptá. Počas pobytu na medzinárodnej konferencii v Prahe som na Prírodovedeckej fakulte UK vyhľadal prof. RNDr. Z. Pavlíka, DrSc., autora celoštátnej učebnice demografie. Upozornil ma, že len ukazovatele štatistickej demografie nie sú postačujúce. Treba skúmať príčiny a možné následky javov, osobitne v demografi i. Jeho poučenie som si neskôr pripomenul. Prorodinné opatrenia vlády v 70. rokoch minulého storočia spôsobili zvýšenú pôrodnosť. Po roku 1990 došlo k progresívnemu nárastu počtu mladých žien. Počet narodených detí, oproti očakávanému progresívnemu rastu, nepriaznivo klesal. Pre národ to bola nenahraditeľná strata. Príčiny poznáme – politické, ekonomické, spoločenské, existenčné a iné zmeny. Prekvapilo ma, že spomínaná študentka z Etiópie počas výučby prejavila veľký záujem o uvedenú problematiku. Neustále ma zahŕňala množstvom otázok a na skúške preukázala kvalitné vedomosti. Vtedy som si uvedomil, že otázky študentov aj na prednáškach iba skvalitňujú výučbu.
K rozšíreniu výučby demografi e prispela pripravovaná výučba prof. Ing. I. Repku, PhD., v rámci krízového manažmentu, ktorá obsahovala aj základy demografi e pre styk s obyvateľmi pri krízových situáciách. Pre študentov dennej formy štúdia sa demografi a stala voliteľným predmetom. Prispeli k tomu aj vystúpenia s prezentáciami výsledkov prieskumov na konferencii na MU v Brne, ČZU v Prahe, EU v Bratislave či univerzite v Trenčíne. K výučbe demografi e sa pripojilo Brno, Praha, České Budějovice. Je chvályhodné, že na SPU sa výučbe demografi e naďalej venuje pozornosť pod vedením doc. Ing. Z. Polákovej, PhD., habilitovanej práve z uvedenej problematiky. Demografi cký rozhľad absolventov pri riešení problematiky vidieckeho osídlenia a styku s obyvateľmi a pracovníkmi v poľnohospodárstve je potrebný. Pravda, aj iné vyučované vedné disciplíny zaznamenali vlastný rozvoj. Chcel som iba poukázať na vznik jednej z mnohých. Aj to patrí do histórie našej univerzity.
