golian1 Koncom minulého storočia a hlavne v posledných rokoch sa venuje veľká pozornosť hubám ako možnému zdroju potravín s pridanou hodnotou pre ľudstvo. Na pestovanie, skúmanie významu a využitia húb, prevažne hlivy ustricovej, sa už niekoľko rokov špecializuje aj Ing. Marcel Golian z Katedry zeleninárstva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU.

Pán inžinier, čo je hlavným dôvodom stúpajúceho záujmu o huby?

Sú to najmä ich zdraviu prospešné účinky na organizmus. Ďalším je neustále sa celosvetovo zvyšujúca populácia, a s tým spojený pokles výmery poľnohospodárskej pôdy, pričom huby sú považované za potravinu s vysokým potenciálom intenzifi kovateľnosti. To znamená, že na relatívne malej ploche možno dopestovať obrovské množstvo cennej potraviny na často sekundárnych, inak nevyužiteľných, odpadoch z rastlinnej produkcie. Ide najmä o saprofytické, ojedinele parazitické huby bežne rastúce v prírode. Riadenou selekciou boli vybrané gastronomicky a farmakologicky významné druhy a kmene.

Účinky húb sú s človekom späté celé tisícročia. Kam siahajú počiatky moderného pestovania v Európe?

V dávnej minulosti huby využívali hlavne šamani a kňazi pri rôznych rituálnych obradoch. Išlo prevažne o huby toxické, ktoré v osvedčených dávkach spôsobovali psychotropné a halucinogénne stavy. Nemenej dôležitú úlohu zohrávali pri love zvierat – lovci máčali šípy vo výluhoch jedovatých húb. V juhovýchodnej Ázii, hlavne v Číne a Japonsku, sa už tradične využívajú unikátne liečivé účinky húb. Ľudia ich využívajú nielen ako potravu, ale aj na výrobu rôznych tinktúr, mastí či čajov. Počiatky moderného pestovania jedlých húb v Európe sú späté so 70. – 90. rokmi 20. storočia a za priekopníčku v tejto oblasti môžeme považovať Slovenku RNDr. Anastáziu Ginterovú.

Čo je tým tajomstvom, ktoré robí z húb prírodný liek?

Sú zdrojom dôležitých vitamínov B, D, C, K, ale hlavne minerálov, proteínov, nenasýtených mastných kyselín a aminokyselín, stopových prvkov ako selén, sodík, zinok, bór, jód, chróm, meď, železo a vlákniny. Za zmienku určite stojí ich nízka energetická hodnota a obsah vody, ktorý je bežne až 90 %.

Znečistenie prírodného prostredia v poslednom období vzrastá a médiá občas varujú, že huby môžu byť plné rádioaktivity a ťažkých kovov...

Huby z voľnej prírody majú v podstate rovnaký obsah účinných látok, minerálov a stopových prvkov. No v porovnaní s priemyselne pestovanými hubami majú nekontrolovateľne vyšší obsah ťažkých kovov, čo závisí od znečistenia prostredia, v ktorom rastú. Čiže pôsobia ako hyperkumulátor priaznivých, ale i negatívnych látok, napr. olovo, ortuť, arzén a iné.

Sú teda huby zdravé a môžeme ich pokladať za dobrého pomocníka pri liečbe rôznych aj vážnych chorôb?

Určite áno. Silu a význam húb vo výžive ľudí veľmi dobre opísal vo svojej publikácii Mushrooms as Health Foods japonský autor Kisaku Mori. Tvrdí, že pravidelná konzumácia liečivých húb udržiava dobrý zdravotný stav u ľudí všetkých vekových kategórií, zvyšuje celkovú vitalitu, sexuálnu aktivitu, odolnosť voči vírusovým infekciám i následkom nachladnutia. Odstraňuje pocit únavy, znižuje hladinu cholesterolu v krvi, chráni pred vysokým krvným tlakom a následnými ochoreniami cievnej sústavy a srdca. Má výrazný protinádorový a antibakteriálny účinok, dokonca pôsobí proti žlčníkovým kameňom, prekysleniu žalúdka a vzniku žalúdočných vredov, proti cukrovke, alergiám a následkom nedostatku vitamínov. Zaujímavosťou je, že väčšia pozornosť sa účinkom jedlých a liečivých húb začala venovať po výbuchu atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki. Bolo objasnené, že pravidelná konzumácia húb významne znižuje následky ožiarenia. V tom období vláda údajne nariadila konzumáciu húb v postihnutých oblastiach.

Odborne sa venujete najmä hlive ustricovej. Čím je výnimočná?

Jednoznačne patrí medzi naše najzdravšie huby a je známa najmä pre priaznivé účinky na imunitný systém. Hliva je však aj dôležitou súčasťou lesného života, prispieva k prirodzenému rozkladu odumierajúcich pňov či kmeňov, urýchľuje ich rozklad, pritom však nenarúša stabilitu pôdy. Iba pre zaujímavosť, v stredovekej Číne sa hliva tešila veľkej obľube. Číňania si nelámali hlavu nad tým, čo podarujú známym – darovali hlivu ustricovú. Takýto dar nadchol a bol veľmi cenený. Navyše svojho času sa hliva presadila aj ako výmenné platidlo.