Prof. JUDr. ANNA BANDLEROVÁ, PhD., stála na čele Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja dve funkčné obdobia. Zaujímalo nás, do akej miery sa jej podarilo naplniť ciele, s ktorými vstupovala do funkcie, ako vníma úspechy i možnosti pre ďalší rozvoj fakulty.
Pani dekanka, v rámci svojej pozície ste nadviazali širokú medzinárodnú spoluprácu. Vaša obrovská zásluha je na zavedení medzinárodných vzdelávacích programov na FEŠRR. Ako hodnotíte ich význam?
Existencia medzinárodnej spolupráce v rámci projektových konzorcií či sietí je neodmysliteľným stimulom pre napĺňanie stratégie fakulty i univerzity v oblasti internacionalizácie. Platí to pre oblasť vysokoškolského vzdelávania i výskumu. Prepojenosť týchto oblastí najlepšie ilustruje účasť FEŠRR na množstve projektov programu Jean Monnet, keď sme prvé skúsenosti získavali vďaka implementácii nových modulov (predmetov) do študijných programov (ŠP) SPU od roku 2004. Cieľom modulov bolo priblížiť proces integrácie EÚ v rôznych odborných oblastiach práve tým študentom našej univerzity, ktorí v rámci ŠP svojich fakúlt neprichádzali priamo do kontaktu s princípmi fungovania EÚ. V roku 2011 sme sa stali nositeľmi grantu pre založenie Jean Monnet Chair (katedry) v oblasti agrárneho práva. Jej význam spočíva v akejsi „integrácii“ už realizovaných Jean Monnet modulov na našej fakulte v špecializácii ako agrárne právo, financovanie programov EÚ, právo životného prostredia EÚ, správne právo a právo duševného vlastníctva v oblasti poľnohospodárstva. Vďaka tomuto úspechu bola SPU a FEŠRR pridelená plaketa Jeana Monneta. Je to významná značka kvality, ktorú katedra dosiahla v európskych štúdiách agrárneho práva. Samotným premostením z oblasti univerzitného vzdelávania do oblasti medzinárodných výskumných úloh bol úspech schválenia projektu Jean Monnet Centrum Excelentnosti, ktorý sústreďuje svoj zámer na problematiku manažmentu pôdneho fondu v EÚ. Je to projekt, ktorý je riešený na medzifakultnej úrovni s FBP SPU, čím sa aj v tomto prípade prejavuje princíp fungovania SPU – prepájať v spolupráci nielen katedry, ale aj fakulty. Spomeniem podstatný význam programov Erasmus Mundus, Erasmus +, bilaterálnu spoluprácu s USA a v súčasnosti spoluprácu s univerzitami v Južnej Kórei, vďaka ktorým sme už od AR 2004/2005 aktívnym partnerom v programoch spoločných i dvojitých medzinárodných diplomov v oblasti rozvoja vidieka a poľnohospodárskej ekonomiky. Je to úžasná kvalitatívna pridaná hodnota a výzva aj pre našich študentov a absolventov získať spoločný, resp. dvojitý diplom svetovo uznávaných univerzít (Gent, Wageningen, Berlín, Pisa, Rennes, Arkansas, Florida, Soul). V týchto aktivitách úspešne spolupracujeme s FEM SPU. Naše dlhoročné pôsobenie v medzinárodných konzorciách pomáha fakulte i univerzite v zapájaní sa do nových výziev, čím sa na základe vzájomnej dôvery a spoľahlivej spolupráce formujú staronové i nové partnerstvá.
Na FEŠRR máte dva vedecké časopisy, jeden z nich Agrárne právo EÚ - vašou zásluhou. Prečo práve na SPU?
Opätovne nadviažem na predchádzajúcu dlhoročnú skúsenosť a naše aktivity v projektoch Jean Monnet. Práve založením Jean Monnet Chair (katedry) v oblasti agrárneho práva sme iniciovali založenie vedeckého časopisu Agrárne právo EÚ. Bol to odvážny krok, ale ukázal sa ako prospešný, keďže v súčasnosti je platformou odborníkov a špecialistov z tejto oblasti nielen z európskych, ale aj mimoeurópskych inštitúcií, napr. univerzít z krajín Južnej Ameriky. Jedinečnosť odborného zamerania časopisu v SR potvrdzuje aj spätná väzba, ktorú získavame z vydavateľstva nášho časopisu De Gruyter, na základe ktorej sú články v ňom publikované vyhľadávané výskumníkmi z krajín USA, Ázie i Európy.
Ste koordinátorkou programu Erasmus na SPU. Aké máte skúsenosti v tejto oblasti?
Moje skúsenosti s programom Erasmus + (v minulosti s programom Socrates Erasmus) siahajú do obdobia, keď som pôsobila ako prorektorka pre zahraničné vzťahy SPU. Súbežne s budovaním prvých bilaterálnych zmlúv s európskymi univerzitami vznikali naše prvé partnerstvá, ktoré boli základom prvých medzinárodných projektov, napr. v rámci programu TEMPUS. V období zavádzania európskeho systému transferu a akumulácie kreditov, v období keď naša univerzita podstúpila transformáciu vzdelávania podľa princípov bolonského procesu, sme registrovali prvé študentské či pedagogické mobility. Postupne sa spolupráca s určitými partnermi stala recipročnou a dôkazom dobre fungujúcej akademickej výmeny je v mnohých prípadoch už viac ako 10-ročná rozvinutá spolupráca. Postupom času sa podstatne zvýšila ponuka partnerských univerzít i podnikov, ktoré môžu naši študenti využiť aj pre získanie praktických skúseností v podobe odborných stáží. Posledné roky, keď sa výzvy mnohých medzinárodných projektov sústredili na krajiny centrálnej Ázie, vytvorili predpoklady aj pre partnerstvá univerzít mimo krajín EÚ. Tak môžeme vďaka novému projektu Erasmus svet ponúknuť našim študentom i pedagógom účasť na akademických mobilitách v krajinách ako napríklad Tadžikistan, USA, Japonsko, Rusko a ďalších. Osobne vnímam ako dovŕšenie svojich skúseností v tejto oblasti i poctu, že v tomto roku bola Slovenskou akademickou asociáciou pre medzinárodnú spoluprácu schválená moja nominácia na členku správnej rady pre nadchádzajúce volebné obdobie.
Fakulta má dva rozdielne študijné odbory - verejná správa a regionálny rozvoj a druhým je environmentálny manažment. Ako sa vám ich podarilo zosúladiť?
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o úplne rozdielne študijné odbory, ktorých prepojenie nie je jednoduché. Avšak opak je pravdou, ktorú potvrdzuje niekoľko faktov: v popredí záujmu vedeckovýskumnej i vzdelávacej činnosti v európskom i celosvetovom meradle je úzke prepojenie regionálneho rozvoja, rozvoja vidieka a poľnohospodárstva. Početné výzvy medzinárodných projektov sú smerované na tieto oblasti súčasne – sú teda interdisciplinárne. Kompetencie a zručnosti environmentálneho manažéra sa nezaobídu bez poznatkov z legislatívy životného prostredia, na druhej strane kompetentný manažér pôsobiaci v oblasti regionálneho, resp. vidieckeho rozvoja nemôže zvládnuť túto profesionálnu výzvu bez vedomostí a zručností zo sfér ako odpadové hospodárstvo, ekosystémové služby či biodiverzita. Napokon aj koncepciu výskumu na FEŠRR sme smerovali tak, aby sme dokázali prepojiť ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty rozvoja vidieka. Hľadanie prienikov pre účely vedeckovýskumnej či vzdelávacej činnosti je kľúčové z pohľadu univerzity ako celku. Tento princíp spolupráce sa nám na FEŠRR darí uplatňovať tak vo výskumnej oblasti, ako aj vo vzdelávacích aktivitách, a to navyše v rámci nielen domácich, ale i zahraničných projektov. Vyzdvihla by som úspešné riešiteľské tímy, ktoré boli vytvorené medzi FEŠRR, FBP, FEM či FAPZ. Uvedené príklady spolupráce sa realizujú v rámci projektov VEGA, KEGA, Jean Monnet, TEMPUS či Erasmus Mundus, vďaka ktorému mali kolegovia z FAPZ možnosť zúčastniť sa na vedecko-pedagogickej mobilite na partnerskej univerzite La Escuela Superior Politécnica del Litoral v Ekvádore.
Ako vidíte pozíciu Katedry práva z hľadiska poľnohospodárstva?
Pri neustálom legislatívnom ruchu, ktorý nastal po roku 1990, ťažko nájsť taký úsek spoločenských vzťahov, ktorých zákonná úprava sa tak často stáva predmetom pozornosti nášho zákonodarstva ako vzťahy, ktoré vznikajú v oblasti poľnohospodárstva. Od vstupu SR do EÚ nadobudla na význame výučba ako aj výskum z oblasti agrárneho práva, veď vzťahy v oblasti poľnohospodárstva patria k najvýznamnejším, ktoré legislatíva EÚ upravuje. Práve preto má Katedra práva výnimočné postavenie z hľadiska poľnohospodárstva, keďže tejto problematike sa nevenuje žiadna z právnických fakúlt na Slovensku a aj preto považujem jej existenciu a budúci rozvoj za kľúčový.
Vy aj vaši kolegovia ste členmi Medzinárodnej svetovej únie poľnohospodárskych právnikov. Čo to prinieslo pre vás a SPU?
Členkou únie agrárnych právnikov „UMAU“ som už od roku 1994. Počas tohto obdobia sme spolu s kolegami mali možnosť zúčastniť sa na pravidelne organizovaných medzinárodných kongresoch tejto únie. V roku 2010 sa nám podarilo získať nomináciu pre zorganizovanie svetového kongresu aj na pôde SPU. Tak sme boli v júni 2012 hostiteľmi XII. svetového kongresu UMAU v Nitre. Členstvo v tak významnom združení nám dáva možnosť rozvíjať vzdelávanie a výskum v oblasti agrárneho práva v zmysle najnovších svetových trendov. Dáva nám možnosť vytvárať a rozvíjať medzinárodné partnerstvá a siete pre ďalšiu spoluprácu v tejto oblasti.
FEŠRR navrhla udeliť niekoľko čestných titulov Dr.h.c. Poslednou nomináciou vedecká rada FEŠRR schválila prof. Guida van Huylenbroecka z Univerzity v Gente, Belgicku. V čom vidíte podiel tejto osobnosti na rozvoji fakulty?
Pán profesor Guido Van Huylebroeck spolupracuje s našou univerzitou a fakultou už od roku 2004, keď nás ako programový koordinátor prvého spoločného medzinárodného programu IMRD (International Master of Science in Rural Development) pozval do konzorcia európskych univerzít udeľujúcich spoločný diplom (Joint Degree). Tým sa SPU v Nitre stala prvou univerzitou a plnohodnotným členom medzinárodného konzorcia univerzít udeľujúcich spoločný diplom (Joint Degree) v oblasti štúdia medzinárodného rozvoja vidieka. IMRD program realizuje SPU aj v súčasnosti a vďaka jeho vysokej kvalite bol program zaradený medzi 19 úspešných spoločných inžinierskych programov (zo 43 hodnotených), ktoré sú publikované v Katalógu spoločných inžinierskych programov Erasmus Mundus (Erasmus Mundus Joint Master Degrees Catalogue). Dosiahnutý úspech umožňuje konzorciu univerzít IMRD uchádzať sa o čerpanie finančných prostriedkov z grantovej schémy Erasmus + perspektívne až do roku 2018. Postupom času sa vďaka kvalite „IMRD“ konzorcia spolupracujúca sieť univerzít rozšírila na 14-člennú sieť, ktorá zintenzívnila vedeckovýskumnú a vzdelávaciu spoluprácu našej univerzity s inštitúciami v USA, Číne, Indii, Južnej Afrike, Ekvádore a najnovšie v Južnej Kórei. Vďaka dlhoročnej ústretovej aktívnej spolupráci prof. Guida Van Huylebroecka sa SPU v Nitre úspešne zapája do medzinárodných konzorcií s cieľom realizovať spoločné výskumné a vzdelávacie projekty a siete, ktoré prinášajú a perspektívne zabezpečia vedeckovýskumné i vzdelávacie príležitosti pre fakulty a pracoviská SPU v Nitre.
Aký je váš názor na súčasný systém akreditácie fakúlt? V čom vidíte jeho úskalia a v čom predstavuje prekážku v rozvoji študijných programov?
SPU v Nitre, a tým aj naša fakulta, prešla komplexnou akreditáciou v roku 2014 s tým, že celý náročný proces bol zavŕšený v roku 2015. Rozhodnutím Ministerstva školstva VVaŠ SR sme boli zaradení medzi univerzitné vzdelávacie inštitúcie. Na FEŠRR sa nám podarilo úspešne akreditovať všetky predložené študijné programy na všetkých troch stupňoch štúdia v oboch našich odboroch: 3.3.5 Verejná správa a regionálny rozvoj a 4.3.3 Environmentálny manažment. Navyše prvýkrát v histórii našej fakulty sa nám podarilo akreditovať habilitačné a inauguračné práva v odbore 4.3.3 Environmentálny manažment, čo môže jednoznačne napomôcť rozvoju ŠP v tejto oblasti. Z môjho pohľadu sú v náročnom akreditačnom procese menšie fakulty, akou je aj naša, znevýhodnené, a to najmä pri posudzovaní výskumnej kvality a vývojovej činnosti, keď sme napríklad za odbor environmentálny manažment museli deklarovať kvalitné výstupy v takom istom množstve, ako väčšie fakulty, ktoré disponujú viacerými pedagógmi. Problémom sa javia aj nedostatočné výstupy doktorandov vo forme kvalitnej publikačnej činnosti v kategórii A, resp. B. Do budúcnosti bude preto treba posilniť kvalitatívne kritériá, čo už čiastočne realizujeme prostredníctvom odborových komisií.
Objavujú sa diskusie o názve fakulty. Aký je váš názor na zmenu či modifikáciu názvu?
Súčasný názov našej fakulty vznikol v období, keď vrcholil integračný proces našej krajiny do EÚ. V tom období bolo vytvorenie Fakulty európskych štúdií a regionálneho rozvoja veľmi atraktívnym motívom pre získanie študentov a úspešné budovanie imidžu. Postupom času sa však vyvíjali a profilovali naše študijné programy i zameranie vedeckovýskumnej činnosti. Preto si myslím, že by bolo treba reflektovať tento profil do názvu fakulty, ktorý by pokrýval nielen oblasť politík, regionálneho rozvoja, ale aj environmentálne aspekty.
Na záver mi dovoľte otázku, čo pokladáte za najväčší úspech z toho, čo sa vám podarilo dosiahnuť pre FEŠRR a kde vidíte najväčší priestor pre ďalšie skvalitňovanie jej činnosti?
Ak by som mala zhodnotiť uplynulé obdobie existencie FEŠRR, medzi najväčšie úspechy by som jednoznačne zaradila akreditácie študijných odborov na všetkých stupňoch štúdia, habilitačné a inauguračné práva v odbore environmentálny manažment, dobudovanie kvalifikačnej štruktúry a veľmi úspešnú medzinárodnú projektovú činnosť. Víziou fakulty do budúcnosti je získať habilitačné a inauguračné práva aj v odbore verejná správa a regionálny rozvoj, zvýšiť atraktívnosť študijných programov a ich previazanie na prax pre úspešnejšie uplatnenie našich absolventov. Podstatnou kvalitatívnou pridanou hodnotou je existencia spoločného medzinárodného inžinierskeho štúdia v oblasti rozvoja vidieka, udržanie ktorého bude aj v budúcnosti zaujímavým motívom pre našich uchádzačov. Napriek našej úspešnosti v medzinárodných výskumných projektoch, ako 6 a 7. RP, Tendre EK, COST a v iných grantových schémach, ako dôležitú výzvu vidím získanie medzinárodného výskumného projektu, ktorý by pokrýval záujmy celej fakulty a podnietil by spoluprácu s ďalšími fakultami a pracoviskami našej univerzity. Napokon verím, že sa FEŠRR v budúcom období podarí splniť aj cieľ, ktorým sú spoločné priestory pre všetky katedry a pracoviská, čím by si fakulta upevnila svoju identitu.
Renáta Chosraviová
Prof. JUDr. Anna Bandlerová, PhD., je dekankou FEŠRR od roku 2008.
Foto: za
