e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Ku Dňu Zeme

    E-mail Print

    igazDeň Zeme (22. apríla) vznikol ako reakcia na rozsiahle poškodzovanie životného prostredia. Iniciátorom bol Gaylord Nelson, environmentálny aktivista, americký senátor z Wisconsinu.

    Tento deň sa oslavuje od roku 1970 a jeho cieľom je pripomenúť si našu závislosť od cenných darov poskytovaných Zemou. Dostať problematiku ochrany životného prostredia a zdrojov do povedomia politikov a širokej verejnosti nebolo jednoduché. Spomínaný senátor sa usiloval na tento problém upozorniť niekoľko rokov, jeho snaha však nenachádzala u najvyšších politických špičiek pochopenie. Pomohol až jeho nápad využiť na propagáciu ochrany životného prostredia vlnu práve prebiehajúcich masívnych protestov študentov proti vojne vo Vietname. Poveril študenta Harvardovej univerzity Denisa Hayesa organizáciou série environmentálnych protestných stretnutí a výučbových programov s cieľom podporiť environmentálne hnutie. Aktivita zaznamenala obrovský úspech. Do ulíc, parkov a auditórií prišlo 22. apríla 1970 demonštrovať za zdravé a udržateľné životné prostredie 20 miliónov ľudí. Zapojili sa tisíce škôl, univerzít a miestnych komunít. Prvý Deň Zeme viedol okrem iného k založeniu Americkej agentúry pre ochranu životného prostredia a k prijatiu troch zákonov: o čistote ovzdušia, čistote vody a ohrozených druhoch.

    V súčasnosti sviatok oslavuje viac ako miliarda ľudí v 175 štátoch sveta. Tohtoročný Deň Zeme bude celosvetovo významný a symbolický tým, že začne ratifikačný proces klimatickej dohody, ktorá je výsledkom parížskej Konferencie OSN o klimatickej zmene (COP21). V tento deň, 22. apríla 2016, v sídle OSN v New Yorku začnú predstavitelia jednotlivých štátov podpisovať uvedený dokument. Platný bude až vtedy, keď ho podpíše najmenej 55 štátov, ktoré produkujú 55 % globálnych emisií skleníkovo aktívnych plynov. Parížska dohoda po ratifikácii a nadobudnutí účinnosti, čo má byť 1. 1. 2022, nahradí takzvaný Kjótsky protokol.

    Deň Zeme 2016 charakterizuje slogan Stromy pre Zem – Poďme ich vysádzať.Ako každý rok, aj tento má svoj podtitul, ktorý upriamuje našu pozornosť na aktuálne problémy v oblasti životného prostredia.  Iniciátori akcie prichádzajú s ambicióznym plánom v nasledujúcich piatich rokoch vysadiť 7,8 miliardy stromov. Stromy budú prvým z piatich cieľov približujúcich nás k 50. výročiu založenia Dňa Zeme. Prečo práve stromy? Pretože pomôžu v boji proti klimatickým zmenám, nakoľko dokážu absorbovať prebytočné CO2 z našej atmosféry, pomáhajú čistiť vzduch, pohlcujú pachy a znečisťujúce plyny, slúžia ako filter pevných častíc zo vzduchu tým, že sa zachytávajú na ich listoch a kôre. Stromy pomôžu komunitám dosiahnuť dlhodobú ekonomickú a environmentálnu udržateľnosť, poskytujú potraviny, energiu a príjem. Vskutku ambiciózny plán, až nepredstaviteľný, a to na začiatku bol len jeden človek, ktorého niečo veľmi hnevalo, no a samozrejme študenti.

    A čo tí naši? Dokážu pomôcť a zapojiť sa? Zaujímajú sa o svoje životné prostredie? Niekedy si myslím, že ich oči začervenané od mobilov ani na tie stromy nedovidia. Ale možno sa len mýlim, teda chcel by som sa…

    Ing. Dušan Igaz, PhD., prodekan FZKI pre vedu a výskumÂÂ