Slovensko a Nový Zéland majú určité podobnosti - najmä význam poľnohospodárstva pre krajinu a v súčasnosti i negatívny dopad ruského embarga. O tom, aká je poľnohospodárska prax v oboch krajinách sa hovorilo 22. marca v KC ŠD A. Bernoláka SPU v Nitre na seminári s názvom Dohoda o voľnom obchode EÚ - Nový Zéland.
Organizovala ho Fakulta agrobiológie a potravinových zdrojov SPU spolu so Slovenskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou pod záštitou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Účastníkov privítal dekan FAPZ doc. Ing. Peter Ondrišík, CSc., odborný program otvorila štátna tajomníčka MPRV SR prof. Ing. Magdaléna Lacko-Bartošová, CSc. Vo svojej prezentácii analyzovala situáciu v slovenskom agropotravinárskom sektore, jeho udržateľnosť a voľný obchod. Ako uviedla, naša krajina v súčasnosti využíva asi 38,8 % pôdy, pričom nevyužíva súčasný produkčný potenciál poľnohospodárskej pôdy. Až 40 % poľnohospodárskej pôdy v SR je ohrozených eróziou. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa postupne znižuje používanie priemyselných hnojív, čo má za dôsledok znížené zastúpenie fosforu a zároveň aj prístupnosť dusíka. „V porovnaní s ostatnými krajinami EÚ má Slovensko najhorší výsledok hospodárenia. Podpory v roku 2014 v SR boli v priemere 257 eur/ha, nižší príjem malo už len niekoľko členských štátov, medzi nimi Španielsko a Portugalsko,“ povedala prof. M. Lacko-Bartošová. Tiež konštatovala, že v SR sa mení vlastnícka štruktúra poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností - v súčasnosti na jedno družstvo pripadá v priemere 102 vlastníkov, na obchodnú spoločnosť šesť vlastníkov. Podpory mierne stabilizovali príjmy poľnohospodárov, výsledkom toho bolo čiastočné zabezpečenie investičných aktivít. Pokiaľ ide o zahraničný obchod - Slovensko sa stalo typickým dovozcom poľnohospodárskych hotových (spracovaných) komodít, pretrváva vývoz prvotnej poľnohospodárskej suroviny s nedostatočnou pridanou hodnotou, čo negatívne ovplyvňuje zamestnanosť a v porovnaní s krajinami V4 sú u nás najdrahšie potraviny. Slovensko nevyužíva svoj výrobný potenciál, výrazne klesla poľnohospodárska výroba a dochádza k výraznej polarizácii medzi príjmami vlastníkov a pracovníkov. „Transformácia slovenského poľnohospodárstva na nové politické, sociálne a ekonomické podmienky zatiaľ nebola úspešná. Znižovanie produkčnej výkonnosti a zamestnanosti v oblasti poľnohospodárstva je však neudržateľné,“ povedala prof. M. Lacko-Bartošová.
Slovenské poľnohospodárstvo z pohľadu SPPK predstavil predseda komory Ing. Milan Semančík. Uviedol, že v 90-tych rokoch bolo Slovensko sebestačné, malo koncentrovanú veľkovýrobu, fungovalo plánované hospodárstvo podporované štátnou politikou, vyrábala sa poľnohospodárska technika, ktorá bola využívaná na domácom trhu. „Postupne došlo k znižovaniu objemu poľnohospodárskej výroby, k poklesu celkovej produkcie o 12 %, z toho k poklesu živočíšnej produkcie o 34 % a k nárastu rastlinnej produkcie o 20 %. Stavy zvierat poklesli o 50 %. Zamestnanosť sa znížila o 73 %. V súčasnosti dosahuje sebestačnosť v potravinách na Slovensku 51 %. Ďalší problém je spracovateľský a odbytový - živočíšnych i rastlinných komodít,“ povedal M. Semančík. Zdôraznil, že slovenské potraviny môže zachrániť najmä domáci spotrebiteľ. Uviedol aj riziká, ktoré majú vplyv na sektor poľnohospodárstva v rámci SR i EÚ, medzi ktoré patrí pokračovanie ruského embarga, v dôsledku ktorého došlo k výraznejšej cenovej nestabilite, dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA, ktorá je riziková pre našich poľnohospodárov a potravinárov, pokračovanie neúmerného tlaku obchodných reťazcov či potenciálna možnosť vstupu investorov zaujímajúcich sa len o získanie podpôr s čo najnižšími nákladmi.
O pozitívnych príkladoch poľnohospodárskej praxe na Novom Zélande hovoril Mike Petersen, osobitný vyslanec Nového Zélandu pre poľnohospodársky obchod. Asi 50 % výmery krajiny tvorí poľnohospodárska pôda. V poľnohospodárstve je zamestnaných 11 % obyvateľstva, ročný export predstavuje viac ako 32 miliárd novozélandských dolárov. Najdiskutovanejšou bola téma podpôr pre farmárov. Ako povedal M. Petersen, v roku 1995 mal Nový Zéland veľké finančné problémy, v dôsledku čoho boli podpory bez akéhokoľvek prechodného obdobia zrušené. Poľnohospodárstvo prešlo reformami, čím sa zvýšila efektívnosť a trvalá udržateľnosť tohto sektoru, do ktorého štát zasahuje iba minimálne. Farmári financujú svoje aktivity aj prostredníctvom komerčných bánk a zahraničných trhov. V krajine je najviac rozšírený chov oviec - 29 mil. ks, dojníc 6,4 mil. ks, hovädzieho dobytka 3,7 mil. ks, ale aj jeleňov – 1,1 mil. ks. Novozélandské farmy sú rozlohou veľké, až 90 % tvoria rodinné farmy s profesionálnym a efektívnym manažmentom. V rámci diskusie rezonovali aj otázky o spôsobe chovu hospodárskych zvierat, nákladov na produkciu či o podpore štátu pre študentov poľnohospodárstva. M. Petersen informoval, že vláda poskytuje študentom pôžičku, ktorú po získaní zamestnania musia splatiť. Na záver sa diskutovalo o tom, aké výhody prináša partnerstvo medzi EÚ a Novým Zélandom. „Naša krajina spolupracuje s veľkým počtom organizácií, ktoré pôsobia v EÚ, poskytuje svoje technológie, vedomosti, znalosti a zručnosti, dodáva aj komodity žiadané na európskych trhoch, exportuje poľnohospodárske produkty, najmä do Veľkej Británie, Holandska a Nemecka,“ informoval M. Petersen.
Renáta Chosraviová
Odborný program otvorila prof. Magdaléna Lacko-Bartošová
Predseda SPPK Ing. Milan Semančík, štátna tajomníčka MPRV SR prof. Ing. Magdaléna Lacko-Bartošová, CSc. a Mike Petersen, osobitný vyslanec Nového Zélandu pre poľnohospodársky obchod
Foto: za
