Ani sme si zimu veľmi neužili a už prichádzajú veľkonočné sviatky. Predchádza im veľkonočný tichý týždeň, ktorý trvá od Kvetnej nedele po Bielu sobotu. Na Zelený štvrtok sa okrem iného podľa kresťanskej tradície na kostoloch zaväzujú zvony a v kostoloch sa nezvoní až do nedele.
A práve táto symbolika viedla k ustanoveniu Medzinárodného dňa boja proti hluku na Zelený štvrtok (i keď údaje o dátume sa na slovenských a českých webových portáloch rôznia). Vyhlásený bol v roku 2004 na podnet Hudobno-ekologického združenia pri Českej hudobnej spoločnosti (HUDEKOS). Tak teda hluk náš každodenný. Viete, čo mám na mysli, veď stačí, keď máte pod oknami rušnú ulicu, keď sa neďaleko vás stavia, keď susedia nad vami rekonštruujú byt, alebo si ich deti – tínedžeri púšťajú príliš hlasno hudbu (keby aspoň iný žáner J)… Viac či menej nepríjemný hluk nás obklopuje prakticky všade. Hluk je jeden z najvýznamnejších fyzikálnych faktorov životného prostredia. Intenzita hluku narastá v dôsledku priemyselného rozvoja, najmä rozvoja dopravy, do takej miery, že sa dnes bežne hovorí o akustickom znečistení alebo akustickom smogu. Aká je fyzikálna podstata hluku? Hlukom nazývame každý nepríjemný, obťažujúci alebo škodlivý zvuk, teda mechanické vlnenie s frekvenciou od 16 do 20 000 Hz. Zvuk vzniká chvením pružných telies (struna, hlasivky, vzduchový stĺpec a pod.) a šíri sa v hmotnom prostredí. V prípade, že vlnenie je periodické, vznikajú hudobné zvuky, napr. zvuky hudobných nástrojov alebo samohlásky. Keď je vlnenie neperiodické, príslušný zvuk je nehudobný a vnímame ho ako hluk, šum, praskanie a pod.
Základnými charakteristikami zvuku je jeho výška a intenzita. Výška je daná frekvenciou vlnenia, intenzita zodpovedá hodnote akustickej energie. Na meranie hladiny intenzity hluku sa používa jednotka decibel (dB). Účinky hluku závisia od viacerých faktorov vrátane veku a zdravotného stavu jedinca. Zistilo sa, že pôsobenie hluku na človeka môže vyvolať (často nevratné) poškodenie sluchového ústrojenstva (už pri hluku nad 85 dB, pričom akútna akustická trauma hrozí pri hluku nad 130 dB), alebo poruchy iných orgánov či funkcií (kardiovaskulárne, psychosomatické ochorenia a iné), na ktorých sa podieľa aj stresová reakcia. Ochranu proti hluku v pracovnom prostredí rieši príslušná legislatíva. S hlukom v bežnom živote je to zložitejšie, v mnohých mestách hluk z dopravy prekračuje povolené hodnoty. Ako teda môžu jednotlivci bojovať proti nadmernému hluku? Môžu aspoň k nemu neprispievať, napr. zásahom do áut a motoriek, aby lepšie rachotili. Alebo sa vzdať príliš hlučných osláv a zábavnej pyrotechniky v obytných zónach. Stačí byť viac ohľaduplný, ubrať plyn, stíšiť televízor, vysadiť strom – aj takto sa dá redukovať hluk. Tak nech máte dni bez hluku, nech vám znie pekná hudba, hlas blízkej osoby, dobré správy, vľúdne slová, detský smiech… A nielen na Zelený štvrtok a počas nastávajúcich veľkonočných sviatkov.
