Mäsožravé rastliny sú výsledkom evolúcie, keď v dôsledku nedostatku živín v pôde vyvíjali svoju schopnosť prijímať chýbajúce výživné látky z iných zdrojov. Podobne ako všetky zelené rastliny aj „mäsožravky“ sú schopné fotosyntézy, ale potrebné živiny dopĺňajú rozkladom tiel ulovenej koristi.
Aby bola rastlina považovaná za mäsožravú, musí dokázať korisť nalákať, lapiť, stráviť pomocou vlastných enzýmov a využiť látky takto získané. Spôsoby, ako to rastliny docielia, sú rôzne, avšak všetky lapacie mechanizmy sa vyvinuli z listov. V Botanickej záhrade SPU v Nitre vybudovali novú expozíciu mäsožravých rastlín. V Botanickej záhrade SPU v Nitre sa mäsožravým rastlinám venuje pozornosť už viacero rokov. Vplyvom rôznych podmienok sa sortiment postupne obmieňal. V súčasnosti sa nám vďaka spolupráci s občianskym združením Slovenská spoločnosť pestovateľov mäsožravých rastlín, podarilo vybudovať novú expozíciu týchto nevšedných krásavíc. Vďaka štedrému daru od Ing. Mareka Delinčáka a Ing. Andreja Devečku nám do sortimentu pribudlo niekoľko desiatok nových rastlín. Podstatnú časť - asi 50 jedincov, tvorí sortiment rodu Sarracenia, ktoré vytvárajú vzpriamené trubice dorastajúce, v závislosti od druhu, do výšky 30 až 80 centimetrov. Svojím vzrastom dodávajú expozícii istú eleganciu až vznešenosť. Tieto sú dopĺňané nižšími druhmi ako rosička (Drosera), tučnica (Pinquicula), mucholapka (Dionea) a bublinatka (Utricularia). Uprostred vysadenej plochy je situovaná aj provizórna „bystrina“, kde by sme postupne chceli doplniť aj vodné mäsožravé rastliny. Počítame tiež s rozrastaním rašelinníku (Sphagnum), ktorý dotvorí celkovú kompozíciu a súčasne prispeje aj k vytvoreniu potrebnej mikroklímy. Druhú časť expozície tvoria pôsobivé rastliny krčiažnikov (Nepenthes). Ide o epifitné rastliny rastúce ako dlhé drevnatejúce liány alebo plazivé rastliny. Nová expozícia sa bude aj naďalej dotvárať a dopĺňať o nové a zaujímavé druhy, aby sme zvýšili jej kvalitu.
Ing. Michaela Hrúzová, BZ
Expozícia Botanickej záhrady SPU v Nitre.
Snímky: MH