Batáty sa v anglicky hovoriacich oblastiach často označujú ako sladký zemiak. Sú veľmi starou kultúrnou plodinou pestovanou už pred 5-tisíc rokmi. Ich pôvod je nejasný, pričom ako oblasť pôvodu sa najčastejšie uvádza tropická Amerika alebo Oceánia. Do Európy sa dostali vďaka Krištofovi Kolumbovi, pravdepodobne o sto rokov skôr ako klasické zemiaky, pričom v tej dobe mali oveľa vyššiu hodnotu. Výskumu tejto, na Slovensku menej známej zeleniny, sa venuje Ing. Miroslav Šlosár, PhD., z Katedry zeleninárstva Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU.
„Batáty so zemiakmi nemajú veľa spoločného. Ich konzumnou časťou sú koreňové hľuzy, ktoré majú variabilný tvar. Pokožka hľúz môže byť biela, žltkastá, oranžová, purpurová alebo hnedá. Dužina má bielu, krémovú, žltú, oranžovú a purpurovú farbu. Trh i samotní pestovatelia vyžadujú najmä batáty s oranžovou pokožkou a dužinou. Hmotnosť hľúz je asi 0,5 kg, výnimočne dosahujú 5 až 7 kg,“ hovorí M. Šlosár. Informuje, že čerstvé hľuzy batátov majú 1,5-násobne vyššiu nutričnú hodnotu ako klasické zemiaky, pričom obsahujú približne 69 % vody, 1,9 % bielkovín, 0,7 % tuku, 26 % sacharidov, 1,1 % vlákniny a 0,8 % minerálnych látok (najmä K, Mg, Na, Fe, Cu). „Batáty obsahujú okrem škrobu vyšší podiel jednoduchých sacharidov, tým sa stávajú ľahko stráviteľnými pre človeka. Ich energetická hodnota je okolo 500 kJ/100 g čerstvých hľúz. Batáty sú veľmi dobrým zdrojom β-karoténu, ktorého obsah sa pohybuje od 21 mg.kg-1 (žlté a fialové odrody) do 49 mg.kg-1 čerstvej hmoty (oranžové odrody). Priemerný obsah vitamínu C sa pohybuje v rozpätí od 24 mg.kg-1 do 55 mg.kg-1." V súčasnosti batáty pestujú najmä v Ázii (Čína, India), Amerike (USA, Brazília), Afrike, ale čoraz populárnejšie sú aj na našom kontinente. Ich najväčším producentom v Európe je Španielsko a Taliansko. „Na viacerých miestach na svete, napr. v Japonsku a väčšine štátov Južnej Ameriky, batáty konzumujú každodenne. Možnosti ich využitia sú široké, môžu sa konzumovať varené, pečené, smažené, sušené, prípadne ich nakladajú do cukrového roztoku. Z hľadiska tepelnej úpravy je najvhodnejší spôsob varenie na pare. Okrem využitia vo forme prílohy alebo hlavného jedla sú vhodné na prípravu rôznych dezertov, knedlí alebo chleba,“ hovorí o využití tejto zeleniny M. Šlosár. Na záver nás ešte informuje, že odrody s vyšším obsahom škrobu sú dôležitou surovinou pre liehovarnícky a škrobárenský priemysel. „Jemný škrobový prášok z batátov sa vo svete predáva ako „brazílsky“ (nepravý) arrow-root. V niektorých krajinách domorodci pripravujú kvasením z batátov liehový nápoj nazývaný mobby alebo marmoda. Mladé listy a vrcholy batátov sa môžu pripraviť podobne ako špenát. Vzhľadom na svoje zloženie a účinky na ľudské zdravie je vyhľadávaný aj vo farmaceutickom priemysle na výrobu dietetických výrobkov. Korene, stonky a listy sú hodnotným krmivom pre hospodárske zvieratá, najmä pre ošípané.“
Renáta Chosraviová
Porast babátov
Konzumnou časťou batátov sä sú koreňové hľuzy, ktoré majú variabilný tvar
Foto: archív MŠ
