Krásna, ale podlá kráľovná z rozprávky bratov Grimmovcov má vážnu konkurenciu. Už nie je jediná, ktorá môže zázračnému zrkadielku položiť otázku, kto je najkrajší v celej zemi. Stačí, aby prišla na našu univerzitu a stlačila gombík na novučičkom výťahu. Posuvné dvere sa nehlučne otvoria a môže spolu s ďalšími pasažiermi vstúpiť do komnaty, ktorej celú zadnú stenu pokrýva zrkadlo.
To naše, na rozdiel od rozprávkového, nemá zlatý rám ani nadprirodzené vlastnosti. Je to obyčajné zrkadlo, ktoré si po celý svoj striebristý život bude poctivo plniť svoje poslanie. Verne odzrkadľovať to, čo vidí. A čo práve teraz vidí? Majstra výťahára, ktorý si pri pohľade doň automaticky hrabne do neposlušnej hrivy, aby ju trochu skrotil. Rozžiarenú tvár študentky, ktorá si hneď zrána urobila radosť dobrou známkou v indexe. Účinnejšie ako drahý mejkap! Alebo. Unavený obličaj nevyspatej mladej kolegyne, ktorá v noci vstávala podať dieťaťu antibiotikum. Nečudo, že sa ráno nestihla upraviť a pri pohľade na svoj obraz si iba povzdychne, ach, ja vyzerám! S údivom sa na svoju postavu so zaobleným bruškom díva aj pán profesor. Nespoznáva sa. Dobre vie, že by mal viac času venovať pohybu a zdravému životnému štýlu, veď má sedavé zamestnanie. No akosi to nevychádza a povinností je nad hlavu. Alebo je to len výhovorka? Hm, každý musí hľadať odpoveď na svoje otázky sám. Niekedy skutočne dobre poradí aj zrkadlo. Alebo jeho dvojník, pohľad. Nemé, a aké to výkričníky! Nepoúčajú, neradia, iba sa dívajú a to, čo vidia, si pre seba nenechajú. Dobre urobíme, ak ich počúvneme. Len pozor na krivé zrkadlá!
