e-poľnohospodár

  • Increase font size
  • Default font size
  • Decrease font size
spravodajca Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre
  • porn - instagram takipci satin al - film izle - titan jel - hyundai kia yedek parca - instagram takipci satin al - konya escort - Lipo Magnet - ankara evden eve nakliyat - İllegal bahis sitesi
  • Home Kategorie spravodajstva Poľnohospodár 12/52 O radostiach, ktoré oku tiež lahodia

    O radostiach, ktoré oku tiež lahodia

    E-mail Print

    Nehanbím sa za to. Som tradicionalista. Z nepreberného množstva sladkostí, ktoré si môžete kúpiť v potravinách, mám najradšej Devu. Áno, to je tyčinka, na ktorej obale je dievčatko s červenou šatkou. Keď si kúpim jogurt, tak väčšinou ten, ktorý je balený v skle.

    Chcem jednoducho niečo, čo chutí po mlieku, a nie výrobok, ktorý okolo kravy ani nešiel. Už vás asi napadlo, že pre akýkoľvek marketingový prieskum som absolútne nepoužiteľný a nevhodný. Som jednoducho rád, keď majú predmety a značky svoju históriu. V niektorých prípadoch je však návyk viac ako škodlivý. Veď potom by sme zamrzli na jednom mieste a učičíkali by sme sa tým, čo máme. Výskum, nové technológie, alebo aj čerství vysokoškoláci, by nám boli nanič. A musíme si priznať, že nové výrobky nášmu oku lahodia oveľa viac ako ich starší predchodcovia. Tí si mnohokrát svoj účel plnia vynikajúco, ale neskôr sa aj oni musia odobrať na zaslúžený odpočinok. Účtovník by povedal, že sa morálne opotrebovali.

    Takýmito výrobkami, alebo skôr zariadeniami, boli aj výťahy v pavilóne E na našej univerzite. Patrili k nej od jej otvorenia. V období vzniku boli isto moderné, ale po čase vzbudzovali skôr úškrn. Je zaujímavé sledovať, ako sa niektoré pohľady na veci menia. Pred päťdesiatimi rokmi bol vysoký bielo-červený komín symbol pokroku a industrializácie. Teraz, keď výrobné závody vyzerajú približne ako hypermarkety, poukazuje skôr na zastaranosť daného podniku. Vždy sa nadchýname tým novým - progresívnym. Prvý deň prevádzky súčasného výťahu bol pre mňa viac ako úsmevný. Videl som všetko. Prekvapené pohľady študentov, pred ktorými sa otvorili antikorové dvere novej ozdoby školy, rozpačité úsmevy, keď výťah oznámil poschodie, na ktoré prišiel, alebo študentku, ktorá sa len tak z dlhej chvíle vozila z poschodia na poschodie. Napriek tomu, že mnohí sme tradicionalisti, vieme sa tešiť z vecí, ktoré bytostne nepotrebujeme, ale ktoré nášmu oku lahodia. To však len dovtedy, kým nám naša vedeckovýskumná základňa neponúkne niečo novšie, čo bude, samozrejme, znovu krajšie a z nášho pohľadu aj lepšie. A my sa na to prirodzene tešíme.

    JURAJ BOJNICKÝ