Nitra a Slovenská poľnohospodárska univerzita sa navždy rozlúčili s akademikom Dr.h.c. prof. Ing. Emilom Špaldonom, DrSc., významnou osobnosťou slovenskej a európskej poľnohospodárskej vedy, vzdelancom a pedagógom, jedným zo zakladateľov slovenského poľnohospodárskeho vysokého školstva, rektorom a tvorcom našej alma mater ako modernej vzdelávacej a vedeckej inštitúcie.
Posledná rozlúčka sa konala 2. októbra na Cabajskom cintoríne v Nitre. Rektor SPU Dr.h.c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD., vo svojom smútočnom príhovore priblížil životné dielo akademika Špaldona, ktorý vošiel do dejín slovenského obilninárstva ako vynálezca delenej výživy pšenice dusíkom - nitratácie. „Len ťažko slovami vyjadriť pocit smútku, ktorý máme vo svojich srdciach nad odchodom človeka, ktorého život bol jednoznačne orientovaný na rozvoj poznania zákonitostí agrobiológie a uplatnenie v poľnohospodárskej praxi. Jeho meno bude navždy spojené s prívlastkom nestor agronomických vied, otec slovenského obilninárstva,“ povedal prof. P. Bielik. Pripomenul, že výrazný rozvoj poľnohospodárskej výroby v 60. až 80. rokoch 20. storočia by bol nemysliteľný bez bezprostrednej účasti a osobného vkladu akademika Špaldona, ako aj jeho žiakov, takzvanej „Špaldonovej školy“. Počas svojho pôsobenia E. Špaldon vychoval stovky študentov, stali sa z nich dobrí agronómovia v praxi, ale aj vedci a vysokoškolskí učitelia. Krásu a šľachetnosť povolania poľnohospodára, ale zároveň aj jeho obrovskú zodpovednosť zabezpečiť chlieb náš každodenný vyjadril hlbokou myšlienkou: „Keď dáš niekomu bochník chleba nasýtiš ho na jeden deň, ale keď ho naučíš pestovať obilie, nasýtiš ho na celý život.“
Meno akademika Emila Špaldona je spojené aj s procesom výstavby moderného komplexu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorý od 60. rokov minulého storočia tvorí jednu z dominánt mesta Nitry. Svoje úsilie vyjadril v tom období slovami: „Môjmu a nášmu presvedčeniu zodpovedalo vedomie, že budujeme školu, ktorá nás prežije, ale zostane v povedomí všetkých, ktorí tu študovali a študujú.“ Dnes s hrdosťou konštatujeme, že akademik E. Špaldon, v tom období rektor VŠP, vybudoval dielo, ktoré je všeobecne uznávané, o čom svedčí aj ocenenie Stavba 20. storočia na Slovensku a vyhlásenie areálu SPU v Nitre za národnú kultúrnu pamiatku. „Vážený pán akademik, pán rektor, Váš odkaz napĺňame aj v dňoch dnešných, ktorých, žiaľ, už nemôžete byť fyzicky priamo účastný. Pri spomienke na Vás mám v pamäti naše posledné stretnutie pri príležitosti osláv Vášho jubilea – 95. narodenín, keď sme v kruhu Vašich najbližších - výnimočnej manželky Evy, dcéry Evky a milovaného vnuka Konráda pospomínali na Vaše roky prežité na našej univerzite a dali sme si prísľub, že pri príležitosti stého výročia Vášho narodenia zorganizujem Vaše stretnutie s členmi akademickej obce v krásnej aule našej univerzity. Žiaľ, i keď sa nám tento sľub už nepodarí naplniť, navždy zostanete v pamäti celej našej akademickej obce,“ povedal na záver rektor prof. P. Bielik. Akademik Emil Špaldon prežil takmer jedno storočie, zomrel 16. septembra 2015 vo veku 97 rokov.
rch
Emil Špaldon sa narodil 12.mája 1918 v Čadci, v početnej garbiarskej rodine. Ťažká škola, ktorú mu život pripravil, ho zocelila a urobila z neho skromného, mimoriadne usilovného, pracovitého človeka s veľkou dávkou cieľavedomosti a húževnatosti. Po úspešnej maturite na reálnom gymnáziu v Žiline odišiel z rodného kraja študovať do Prahy, kde absolvoval dva semestre štúdia matematiky na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity. V rokoch 1936 -1939 študoval na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte Českého vysokého učenia technického v Prahe a v rokoch 1939 - 1941 na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte v Záhrebe. Diplom poľnohospodárskeho inžiniera získal na SVŠT v Bratislave v roku 1941. Po ukončení vysokej školy pôsobil ako riaditeľ na Družstve pre pestovanie papriky v Pate a aktívne sa zapojil do riešenia pestovania a spracovania papriky na Slovensku. Už v roku 1948 v Knižnici Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vychádza jeho prvá vedecká monografia pod názvom Koreninová paprika, ktorá patrila medzi ojedinelé vedecké diela. V roku 1946 získal titul doktora technických vied na ČVÚT v Prahe a v roku 1947 sa ako 29-ročný stal najmladším vysokoškolským profesorom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, kde pôsobil ako vedúci Katedry rastlinnej výroby.
S pôsobením E. Špaldona je späté i budovanie organizačnej štruktúry a vedeckého profilu Vysokej školy poľnohospodárskej, dnes Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorá sa pod jeho vedením stala uznávanou vedecko-pedagogickou inštitúciou nielen doma, ale aj v medzinárodnom kontexte. V rokoch 1952-1958 bol dekanom Agronomickej fakulty a v rokoch 1958-1966 rektorom VŠP. Meno akademika Špaldona je podpísané aj pod proces výstavby moderného komplexu školy, ktorý od 60. rokov minulého storočia tvorí jednu z dominánt Nitry. S rozvojom vysokej školy bol spätý i rozvoj vedeckovýskumnej základne a publikačnej činnosti. Aktívne sa podieľal na organizácii vedeckého života na Slovensku.
Emil Špaldon v roku 1965 získal vedeckú hodnosť doktora poľnohospodársko-lesníckych vied na ČSAV v Prahe. Jeho vedecká osobnosť prerástla slovenské, eventuálne česko-slovenské pomery, stala sa známou nielen v európskych krajinách, ale aj v USA. Výrazný rozvoj poľnohospodárskej výroby v 60. až 80. rokoch 20. storočia by nebol mysliteľný bez bezprostrednej účasti a osobného vkladu akademika a jeho žiakov, tzv. „Špaldonovej školy“. Propagoval a presadzoval vedecké poznatky v praxi. S jeho osobou sa spája realizácia slovenského sna o sebestačnosti. Prispel k nemu predovšetkým teoretickým rozpracovaním vedecky zdôvodnenej delenej výživy pšenice letnej ozimnej dusíkom, ktorá vošla do povedomia vedeckej a odbornej verejnosti ako „nitratácia“. Vypracoval pre agrobiologické podmienky Slovenska teoretické a praktické základy tvorby a redukcie úrodotvorných prvkov, systém výživy a hnojenia s využitím možnosti biologickej racionalizácie, lepšieho využitia materiálnych a energetických vstupov. Za zlatú niť vedúcu k trvalému úspechu v rastlinnej výrobe považoval biologickú kontrolu ako tok objektívnych informácií pre uvedomelé a nutné rozhodovanie agronóma.
Počas svojho pôsobenia vychoval stovky študentov. Stali sa z nich dobrí agronómovia v praxi, ale aj vedci a vysokoškolskí učitelia. Vychoval 55 doktorandov a 12 doktorov vied, napísal 500 vedeckých prác a učebníc.
Akademik Emil Špaldon bol nositeľom mnohých významných ocenení. Člen Československej akadémie poľnohospodárskych vied (1962), zahraničným členom Vojvodinskej akadémie vied a umení (1984), členom a čestným členom Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (1992), hlavným vedeckým tajomníkom SAV (1966-1971), predsedom poľnohospodárskej sekcie ČSAV. Bol zakladajúcim členom a čestným členom (1978) Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy SAV, zakladateľom a prvým predsedom redakčnej rady časopisu Poľnohospodárstvo, členom predsedníctva Štátneho výboru pre vysoké školy, Štátneho výboru pre vedecké hodnosti, predsedom a členom vedeckých rád výskumných ústavov a odborných komisií v SAV, ČSAV a Čs. akadémie zemědělskych vied, predsedom Komisií pre obhajoby doktorandských (CSc.) a doktorských (DrSc.) dizertácií. Bol tiež laureátom Štátnej ceny (1968) a nositeľom štátnych vyznamenaní: Za zásluhy o výstavbu (1963), Rádu práce (1973), Radu Ľudovíta Štúra I. triedy - za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy a rozvoj vzdelávania v oblasti poľnohospodárstva (2008), medaily J.Fándlyho (2013).
Zásluhy E. Špaldona ocenila čestným doktorátom (Dr.h.c) Univerzita sv. Štefana v Gödöllő (1979), Univerzita poľnohospodárskych vied v Bukurešti (1993) a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (1996).
Akademik E. Špaldon je čestným občanom rodného mestečka Čadce i Nitry, kde prežil takmer celý svoj produktívny život. Cenou mesta Nitry bol ocenený v roku 2008 za celoživotné úsilie o rozvoj slovenskej poľnohospodárskej vedy a budovanie organizačnej štruktúry a vedeckého profilu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
