Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre s hlbokým zármutkom oznamuje, že 16. septembra 2015 nás vo veku 97 rokov navždy opustil akademik Dr.h.c. prof. Ing. EMIL ŠPALDON, DrSc., bývalý dekan Agronomickej fakulty, rektor Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, prvý nitriansky akademik.
E. Špaldon sa narodil 12. mája 1918 v Čadci. Študoval na ČVUT v Prahe, v Záhrebe a štúdium ukončil na SVŠT v Bratislave roku 1941. V rokoch 1941 – 1944 bol riaditeľom Družstva pestovateľov papriky v Pate, v rokoch 1944 – 1951 viedol výskum podniku Nitrianske mlyny. Od roku 1947 pôsobil ako profesor, vedúci Katedry rastlinnej výroby VŠPLI v Košiciach. V rokoch 1952 – 1958 bol dekanom Agronomickej fakulty a v rokoch 1958–1966 rektorom VŠP v Nitre. Meno akademika Špaldona je spojené aj s procesom výstavby moderného komplexu školy, ktorý od 60. rokov minulého storočia tvorí jednu z dominánt Nitry. V rokoch 1966 – 1970 bol vedecký tajomník SAV v Bratislave. V roku 1970 absolvoval študijný pobyt v USA. V roku 1965 sa stal doktorom vied (DrSc)., v roku 1968 akademikom SAV, v roku 1977 akademikom ČSAV. V roku 1979 mu bola udelená čestná vedecká hodnosť Dr.h.c. na Univerzite sv. Štefana v Gödöllő, v roku 1993 na Univerzite poľnohospodárskych vied v Bukurešti a v roku 1996 na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre. V rokoch 1965 – 1968 bol viceprezidentom, od roku 1968 členom výkonného výboru CICRA so sídlom v Ríme. Od roku 1980 člen Srbskej akadémie vied a umení. E. Špaldon bol významným predstaviteľom biologickej koncepcie rastlinnej výroby a budovateľom slovenskej poľnohospodárskej vedy a vysokého školstva. Venoval sa agroekologickým základom agrotechniky vysokých úrod obilnín, čím výrazne ovplyvnil poľnohospodársku prax na Slovensku. Vychoval 55 doktorandov a 12 doktorov vied, napísal 500 vedeckých prác a učebníc, je považovaný za otca slovenského obilninárstva. Bol nositeľom mnohých významných štátnych ocenení - Za zásluhy o výstavbu (1963), Rádu práce (1973), Radu Ľudovíta Štúra I. triedy - za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy a rozvoj vzdelávania v oblasti poľnohospodárstva (2008), medaily J. Fándlyho (2013). Akademik E. Špaldon je čestným občanom rodného mestečka Čadce a Nitry, kde prežil takmer celý svoj produktívny život. Za celoživotné úsilie o rozvoj slovenskej poľnohospodárskej vedy a budovanie organizačnej štruktúry a vedeckého profilu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre bol v roku 2008 ocenený Cenou mesta Nitry.
r
Emil Špaldon sa narodil 12.mája 1918 v Čadci, v početnej garbiarskej rodine. Ťažká škola, ktorú mu život pripravil, ho zocelila a urobila z neho skromného, mimoriadne usilovného, pracovitého človeka s veľkou dávkou cieľavedomosti a húževnatosti. Po úspešnej maturite na reálnom gymnáziu v Žiline odišiel z rodného kraja študovať do Prahy, kde absolvoval dva semestre štúdia matematiky na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity. V rokoch 1936 -1939 študoval na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte Českého vysokého učenia technického v Prahe a v rokoch 1939 - 1941 na Poľnohospodárskej a lesníckej fakulte v Záhrebe. Diplom poľnohospodárskeho inžiniera získal na SVŠT v Bratislave v roku 1941. Po ukončení vysokej školy pôsobil ako riaditeľ na Družstve pre pestovanie papriky v Pate a aktívne sa zapojil do riešenia pestovania a spracovania papriky na Slovensku. Už v roku 1948 v Knižnici Povereníctva poľnohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave vychádza jeho prvá vedecká monografia pod názvom Koreninová paprika, ktorá patrila medzi ojedinelé vedecké diela. V roku 1946 získal titul doktora technických vied na ČVÚT v Prahe a v roku 1947 sa ako 29-ročný stal najmladším vysokoškolským profesorom na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach, kde pôsobil ako vedúci Katedry rastlinnej výroby.
S pôsobením E. Špaldona je späté i budovanie organizačnej štruktúry a vedeckého profilu Vysokej školy poľnohospodárskej, dnes Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorá sa pod jeho vedením stala uznávanou vedecko-pedagogickou inštitúciou nielen doma, ale aj v medzinárodnom kontexte. V rokoch 1952-1958 bol dekanom Agronomickej fakulty a v rokoch 1958-1966 rektorom VŠP. Meno akademika Špaldona je podpísané aj pod proces výstavby moderného komplexu školy, ktorý od 60. rokov minulého storočia tvorí jednu z dominánt Nitry. S rozvojom vysokej školy bol spätý i rozvoj vedeckovýskumnej základne a publikačnej činnosti. Aktívne sa podieľal na organizácii vedeckého života na Slovensku.
Emil Špaldon v roku 1965 získal vedeckú hodnosť doktora poľnohospodársko-lesníckych vied na ČSAV v Prahe. Jeho vedecká osobnosť prerástla slovenské, eventuálne česko-slovenské pomery, stala sa známou nielen v európskych krajinách, ale aj v USA. Výrazný rozvoj poľnohospodárskej výroby v 60. až 80. rokoch 20. storočia by nebol mysliteľný bez bezprostrednej účasti a osobného vkladu akademika a jeho žiakov, tzv. „Špaldonovej školy“. Propagoval a presadzoval vedecké poznatky v praxi. S jeho osobou sa spája realizácia slovenského sna o sebestačnosti. Prispel k nemu predovšetkým teoretickým rozpracovaním vedecky zdôvodnenej delenej výživy pšenice letnej ozimnej dusíkom, ktorá vošla do povedomia vedeckej a odbornej verejnosti ako „nitratácia“. Vypracoval pre agrobiologické podmienky Slovenska teoretické a praktické základy tvorby a redukcie úrodotvorných prvkov, systém výživy a hnojenia s využitím možnosti biologickej racionalizácie, lepšieho využitia materiálnych a energetických vstupov. Za zlatú niť vedúcu k trvalému úspechu v rastlinnej výrobe považoval biologickú kontrolu ako tok objektívnych informácií pre uvedomelé a nutné rozhodovanie agronóma.
Počas svojho pôsobenia vychoval stovky študentov. Stali sa z nich dobrí agronómovia v praxi, ale aj vedci a vysokoškolskí učitelia. Vychoval 55 doktorandov a 12 doktorov vied, napísal 500 vedeckých prác a učebníc.
Akademik Emil Špaldon bol nositeľom mnohých významných ocenení. Člen Československej akadémie poľnohospodárskych vied (1962), zahraničným členom Vojvodinskej akadémie vied a umení (1984), členom a čestným členom Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied (1992), hlavným vedeckým tajomníkom SAV (1966-1971), predsedom poľnohospodárskej sekcie ČSAV. Bol zakladajúcim členom a čestným členom (1978) Slovenskej spoločnosti pre poľnohospodárske, lesnícke, potravinárske a veterinárske vedy SAV, zakladateľom a prvým predsedom redakčnej rady časopisu Poľnohospodárstvo, členom predsedníctva Štátneho výboru pre vysoké školy, Štátneho výboru pre vedecké hodnosti, predsedom a členom vedeckých rád výskumných ústavov a odborných komisií v SAV, ČSAV a Čs. akadémie zemědělskych vied, predsedom Komisií pre obhajoby doktorandských (CSc.) a doktorských (DrSc.) dizertácií. Bol tiež laureátom Štátnej ceny (1968) a nositeľom štátnych vyznamenaní: Za zásluhy o výstavbu (1963), Rádu práce (1973), Radu Ľudovíta Štúra I. triedy - za mimoriadne zásluhy o rozvoj vedy a rozvoj vzdelávania v oblasti poľnohospodárstva (2008), medaily J.Fándlyho (2013).
Zásluhy E. Špaldona ocenila čestným doktorátom (Dr.h.c) Univerzita sv. Štefana v Gödöllő (1979), Univerzita poľnohospodárskych vied v Bukurešti (1993) a Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre (1996).
Akademik E. Špaldon je čestným občanom rodného mestečka Čadce i Nitry, kde prežil takmer celý svoj produktívny život. Cenou mesta Nitry bol ocenený v roku 2008 za celoživotné úsilie o rozvoj slovenskej poľnohospodárskej vedy a budovanie organizačnej štruktúry a vedeckého profilu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
